Ceny ropy v piatok ráno mierne klesli v reakcii na správu Kremľa, že ruský prezident Vladimir Putin sa v najbližších dňoch stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. To zvýšilo očakávania diplomatického ukončenia vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
USA však zároveň pokračujú v prípravách na uvalenie sekundárnych sankcií na hlavných odberateľov ruských energetických produktov. Snažia sa tak vyvinúť tlak na Moskvu, aby ukončila vojnu na Ukrajine. Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v septembri sa v piatok o 6.24 h SELČ predával po 63,74 USD (54,74 eura).
Očakáva sa zlacnenie pohonných látok
To bolo o 14 centov alebo 0,22 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania. Cena októbrového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent klesla o 10 centov alebo 0,15 % na 66,33 USD za barel.
Budúci týždeň by mali ceny pohonných látok mierne klesnúť z dôvodu klesajúcich cien ropy. Ceny palív budú oscilovať na úrovni približne jeden až dva centy za liter benzínu či nafty. Opätovný pokles cien ropy bude pozitívnym faktorom pre dovolenkárov aj dopravcov, najmä ak sa ceny ropy udržia nižšie viacero týždňov.
Dopyt slabne, trh reaguje na nové clá aj rozhodnutia OPEC
Uviedol to Matej Bajzík, analytik finančných trhov XTB. „Potvrdili sa dodatočné clá na niektoré krajiny a ak sa potvrdia ďalšie clá na Čínu a bude pokračovať zvyšovanie produkcie ropného kartelu OPEC, ceny ropy, a teda aj pohonných látok, by mohli klesať,“ spresnil.
Trhy podľa neho citlivo reagovali na fakt, že od septembra sa začne rušiť časť dobrovoľných škrtov a OPEC zvýši ťažbu ropy o 548 000 barelov denne, čo zvyšuje očakávanú ponuku na trhu. Ide o signál, že producenti cítia dostatočný dopyt a chcú postupne obnoviť plnú kapacitu. To však v kombinácii s reálne reportovanými slabšími dopytovými dátami vyvolalo tlak na cenu.
Do hry vstupuje geopolitika, Čína nakupuje lacnejšie
Tlak na ceny zvýšili aj vyššie zásoby ropy v USA a neistota spojená s nejednoznačnými makroekonomickými dátami z USA a Číny. Prezident Donald Trump opäť hrozí zavedením stopercentných ciel, najmä voči Číne a krajinám, ktoré dovážajú ropu z Iránu a Ruska. Tá sa voči tomuto postupu ostro ohradila. Irán považuje za svojho strategického dodávateľa a tvrdí, že import tejto ropy je nevyhnutný pre zachovanie energetickej stability krajiny.
„V prípade vyostrenia situácie je Peking pripravený bojovať až do konca. Aktuálne pritom nakupuje až 90 % iránskej ropy, a to so zľavou viac než 10 % oproti iným trhovým cenám,“ priblížil.
„Okrem toho, sentiment ovplyvnili aj slabé prognózy dopytu. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) očakáva najpomalší rast globálneho dopytu po rope od čias pandémie. Slabý dopyt tlačí ceny ropy nadol, čo môže byť z krátkodobého hľadiska pozitívnym faktorom pre ceny pohonných látok,“ dodal analytik XTB.
Nahlásiť chybu v článku