Schokraie E, Warnken U, Hotz-Wagenblatt A, Grohme MA, Hengherr S, et al. (2012) [CC BY 2.5], via Wikimedia Commons

Pomalky, tardigrady či vodné medvede. Aj keď ich nazvete ako chcete, tieto živočíchy dokážu toho prežiť poriadne dosť.

Pomalka je považovaná za jedného z najodolnejších živočíchov sveta. Prežije vesmírnu radiáciu, veľké teploty a aj mrazy. Aj preto sú pre vedcov zaujímavým objektom na skúmanie. 

Sú síce drobné a s maximálnou veľkosťou jeden milimeter rozhodne nepatria medzi veľkých živočíchov. Čo im ale ubralo na veľkosti, doháňajú v odolnosti. Ak sa dostanú preč z vlhkého prostredia, ktoré je ich domovom, v zásade sa premenia na sklo a prežijú tak celé desaťročia. Možno dokonca ešte stále žijú na Mesiaci.

Jednou zo zvláštností tohto živočícha je tiež odolnosť voči radiácii. Táto skutočnosť vedcov fascinuje a chceli zistiť, ako je to možné. A zdá sa, že konečne aj prišli s odpoveďou.

Štúdia uverejnená v eLife, na ktorú sa pozrel portál Science Alert, skúmala tzv. radiačný štít. Štúdia ešte z roku 2016 zistila, že pomalky vytvárajú proteín nazvaný Dsup, ktorý dokáže potláčať účinok škodlivého radiačného žiarenia a chráni tak ich DNA.

Foto: Aditya Sainiarya [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons
Použitím tohto proteínu v spojení s ľudskými bunkami sa dosiahlo zlepšenie tolerancie na radiáciu o 40%. „Je zarážajúce, že jediný gén pomohol kultivovaným ľudským bunkám zlepšiť radiačnú toleranciu,“ povedal Takuma Hashimoto z Univerzity v Tokiu.

Vedci z kalifornskej univerzity v San Diegu sa preto pozreli na fungovanie tohto proteínu na molekulárnej úrovni. Zistili, že proteín sa naviaže na genetický materiál vo vnútri každej bunky a vytvára okolo nej ochrannú bariéru, ktorá chráni bunku pred poškodením.

Prečo sa ale pomalky bránia proti radiácii? Radiácia môže rozložiť molekuly vody vo vnútri buniek a vytvárať nebezpečné hydroxylové radikály, ktoré poškodzujú DNA.

Willow Gabriel, Goldstein Lab [CC BY-SA 2.5], via Wikimedia Commons
Pomalky žijú vo vlhkom, často machovom prostredí. Ten keď vyschne, nastáva u pomalok anhydrobióza. Podľa vedcov tak radiačný štít u pomalok je iba ochranou pred hydroxylovými radikálmi, ktoré sú produkované v suchom prostredí.

Toto zistenie by mohlo potvrdiť špekulovanie v štúdii z roku 2016, v ktorej Takekazu Kunieda uviedol, že tolerancia proti žiareniu sa môže považovať za vedľajší produkt adaptácie na ťažkú dehydratáciu.

Bez ohľadu na to, ako a prečo sa vyvinul proteín Dsup, vedci tvrdia, že raz budeme schopní využiť tento proteín na ochranu DNA buniek, čo bude znamenať veľký pokrok v diagnostike a v medicíne.

Science Alert
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )