Ide o oblasť Slnečnej sústavy, ktorá je vzdialená zhruba 30 až 50 AU od Slnka (jedna AU – astronomická jednotka – predstavuje priemernú vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom). Táto zóna sa nachádza za obežnou dráhou Neptúna a je posiata ľadovými telesami. Nepripomína tenký pás, skôr hrubý disk v tvare donutu. A zdá sa, že vedci prišli na niečo, čo možno prinieslo dôkaz o „veľmi starej, nenarušenej štruktúre“ skrytej v jej útrobách.
Kuiperov pás je domovom trpasličích planét Pluta, Makemake, Erisu či Arrokothu. Okrem známejších objektov sa v tejto takzvanej „tretej zóne“ Slnečnej sústavy nachádza niekoľko tisíc pozorovaných telies. Astronómovia okrem toho odhadujú, že v Kuiperovom páse môžu byť státisíce objektov s priemerom väčším než 100 km, plus milióny menších telies, informuje IFL Science.
Odhalili čosi, čo ich šokovalo
O Kuiperovom páse tiež vieme, že ide o miesto, kde sa zachovali zvyšky z raného obdobia histórie Slnečnej sústavy. V roku 2011 tím astronómov Kuiperov pás, rovnako ako širší transneptúnsky región, rozdelil na tri odlišné skupiny. Pre najnovšiu teóriu je kľúčová najmä tá, označovaná ako tzv. jadro (ang. „kernel“), ležiaca vo vzdialenosti asi 44 AU.
Some interesting facts about the Kuiper Belt https://t.co/QMH8NN2zXB @NASA #astronomy #science pic.twitter.com/oQ5xkSsDTY
— Russell Manthy (@russellmanthy) February 24, 2025
Tím využil algoritmus DBSCAN a preskúmal 1 650 objektov Kuiperovho pásu. Najprv testovali, či algoritmus dokáže opätovne identifikovať známe jadro – a ak áno, či súčasne odhalí aj ďalšie, doposiaľ neznáme štruktúry.
Štúdia je zverejnená na preprintovom serveri arXiv. V novom článku, ktorý zatiaľ neprešiel recenzným konaním, sa vedci z Princetonskej univerzity domnievajú, že počas výskumu mohli objaviť existenciu tzv. „vnútorného jadra“ – primordiálny (pôvodný) zhluk nachádzajúci sa k Slnku o čosi bližšie než známe jadro, vo vzdialenosti 43 AU.
Zhluk je veľmi starý, nenarušený, a možno aj úplne odlišný
Podľa autorov je tento útvar zaujímavý pre mnohé znaky, vrátane jeho nízkej excentricity.
„Bežnými slovami: má mimoriadne kruhovú dráhu,“ vysvetlil hlavný autor Amir Siraj pre New Scientist. Stabilita je pre vedcov výnimočná – naznačuje, že štruktúra pravdepodobne nikdy nezažila výrazné vyrušenie. „Takýto orbitálny pokoj je znakom veľmi starého, nenarušeného útvaru,“ dodáva Siraj.
Ak sa existencia odlišného vnútorného jadra – teda štruktúry, ktorá by bola odlišná než doteraz známe jadro – potvrdí, vedci by mali dôvod na veľkú oslavu. Otvoril by sa im totiž nový svet možností. Možnosť skúmať vlastnosti takéhoto pôvodného útvaru by mohlo zásadne prehĺbiť naše poznanie raného vývoja Slnečnej sústavy. Vďaka tomu by sme sa mohli dozvedieť viac o tom, ako sa obrie planéty pohybovali na svojich obežných dráhach, akým medzihviezdnym prostredím Slnečná sústava prechádzala, a čo všetko formovalo jej najstaršie obdobie.
„Zatiaľ nie je jasné, či je vnútorné jadro iba rozšírením už známeho jadra, alebo ide o odlišnú štruktúru,“ hovoria vedci. „Nadchádzajúce pozorovania, vrátane tých z programu Legacy Survey of Space and Time (LSST) observatória Very C. Rubinovej, môžu priniesť ďalšie dôkazy a pomôcť určiť, či ide o jeden alebo o dva rozdielne útvary,“ uzatvára tím pred recenziami.
Nahlásiť chybu v článku