Vedci zistili, že ľudské telo je schopné registrovať len dve ročné obdobia, nie štyri

Každému je teda jasné, že v prírode sa každý rok vystriedajú štyri ročné obdobia. Niektoré sú obľúbené viac, iné menej. Vedeli ste však, že ľudské telo registruje nie štyri, ale len dve obdobia?

Ľudské telo sa neriadi štyrmi ročnými obdobiami

Niekto má rád leto, kedy nie je potrebné obliekať na seba desať vrstiev oblečenia. Iní zas preferujú zimu, kedy sa nemusia potiť v neúnosnej horúčave. Jednoducho, každé zo štyroch ročných období má svoje výhody aj nevýhody. Vedeli ste však, že ľudské telo neregistruje štyri ročné obdobia ale len dve?

Ako informuje v časopise Nature Communications, profesor genetiky, Michael Snyder hovorí, že vedcom sa už nejaký čas nepozdáva myšlienka, že by sa telo riadilo štyrmi ročnými obdobiami. Rozhodli sa preto vykonať výskum, ktorý sa zakladá na tom, ako sa mení molekulárna kompozícia ľudského tela v priebehu roka, píše portál Phys.

Štúdie sa zúčastnilo 105 participantov vo veku od 25 do 75 rokov, pričom vedci zmeny v ich tele sledovali štyri roky. Štyrikrát ročne bola každému z účastníkov odobratá vzorka krvi, z ktorej vedci získali cenné informácie týkajúce sa imunity, kardiovaskulárnych ochorení, metabolizmu, mikrobiómu atď. Sledované boli aj stravovacie návyky účastníkov, ako aj ich návyky týkajúce sa cvičenia a pohybu.

Ukázalo sa, že v priebehu roka sa v ľudskom tele dejú predvídateľné zmeny, tie sa však neriadia signálmi matky prírody. Najzásadnejšie zmeny na molekulárnej báze sa v tele dejú počas dvoch období, a to počas neskorej jari a skorého leta a potom opäť počas neskorej jesene a skorej zimy. Vedci však dodávajú, že pozorované zmeny nezávisia od počasia, nesúvisí to teda s tým, či je práve chladno alebo horúco, zmeny sú omnoho komplikovanejšie.

Efektívnejšie testovanie liekov či lepšia prevencia

Napríklad, na prelome jari a leta sa v tele vyskytuje viac zápalových markerov, ktoré sú zodpovedné napríklad za alergie či zhoršenie reumatickej artritídy, zatiaľ čo na prelome jesene a zimy je v tele viac markerov súvisiacich s vysokým krvným tlakom. Problémom je, že výskum bol urobený na obyvateľoch zo Severnej a Južnej Karolíny, pričom molekulárne zloženie ich tela je odlišné už len kvôli rôznym podnebným podmienkam, v ktorých participanti žijú, čo môže výsledky ovplyvniť.

V niektorých prípadoch je jasné, čo spôsobilo zmeny, napríklad, na prelome jari a leta je ovzdušie plné alergénov. Na prelome jesene a zimy sa zas telo potrebuje brániť pred rôznymi ochoreniami dýchacích ciest. Zmeny v iných markeroch sa však vedcom vysvetliť nepodarilo. Vedci však v štúdii dodávajú, že aj zmeny, ktoré sa podarilo objasniť, môžu byť veľmi nápomocné. Môžu napríklad pomôcť zistiť, aké alergény sa najviac vyskytujú v danom období a porovnať ich s informáciami o zmenách na molekulárnej úrovni, čo môže pomôcť určiť, na čo presne je človek alergický.

Okrem toho, na základe pozorovania molekulárnych zmien je možné nielen určiť, čo pacienta trápi, ale umožňuje to aj lepšie nasmerovať liečbu či prevenciu. Aj testovanie liekov môže byť efektívnejšie. Napríklad, odborníci môžu testovať lieky na vysoký krvný tlak na prelome jesene a zimy, teda v čase, keď tento jav trápi pacientov najviac.

Pozri aj:

Prečo je lepšie piť kávu až po raňajkách? Odpoveď vedcov zrejme mnohých nepoteší