Smrť je niečo, čo sa dotýka každého z nás a aj keď o nej neradi rozprávame, nikto sa jej nevyhne. Je preto namieste, keď sa veda zaujíma aj touto, konečnom fázou našich životov. Najnovšie vedci podrobili výskumu mozog, aby zistili, čo sa s ním deje v okamihoch po smrti. A aj keď nikto nevieme, ako smrť reálne prebieha v pocitoch človeka, tieto zistenia nám aspoň približujú, ako približne vyzerajú posledné chvíle života.
Austrálsky neurológ Dr. Cameron Shaw študuje mozgy mŕtvych ľudí, aby dokázal vytvoriť obraz toho, čo sa deje v čase smrti človeka. K výskumu používa telá darované na vedecké účely, v tomto prípade je to telo ženy, ktorá ho darovala Deakinskej univerzite.
Mozog človeka sa skladá z mnohých vrstiev. Podľa doktora Shawa sa vrstvy vyvíjali postupne v priebehu miliónov rokov počas evolúcie, tak ako sa vyvíjalo aj samotné telo. Vedci sa domnievajú, že najprimitívnejšia oblasť, bazálne gangliá sa vyvinula ako prvá. Táto oblasť je zodpovedná za základné funkcie organizmu ako je motorika, kontrola hladu a smädu, či pudové správanie.
Štruktúry, ktoré sa vyvíjali až neskôr a vznikali v ďalších vrstvách, zodpovedali za intelektuálne či emociálne funkcie a pridával sa k ním rozvoj pamäte a učenia sa. Mozgová kôra – vonkajšia vrstva mozgu, sa podľa predpokladov vedcov, vyvinula ako posledná. Skladá sa zo štyroch lalokov, ktoré okrem iného, ovládajú morálku či plánovanie do budúcnosti.
Toto rozdelenie má zásadný význam v chápaní smrti a jej priebehu. Doktor Shaw vysvetľuje, že mozog umiera v niekoľkých fázach a postupne. Keď sa srdce zastaví, zastaví sa aj kolobeh krvi a kvôli tomu, že zásobenie krvou prichádza odspodu, mozog má tendenciu umierať postupne, od vrchných vrstiev, až k tým vnútorným. Naše „ja“, sebavedomie, zmysel pre humor alebo emócie, to všetko umiera ako prvé v priebehu prvých sekúnd. Potom „vlna smrti“ prechádza ďalej a zasahuje naše spomienky, či jazykové centrum. To je stav ktorý pripomína vegetatívne štádium u ľudí. Technicky sú mŕtvi, pretože nemajú vedomie, ale ich dych alebo pulz srdca stále funguje.
Podľa Shawa, funkcie, ktoré prisudzujeme „duši“, tak tie z tela odchádzajú ako prvé. Nakoniec smrť nastáva asi za 30 sekúnd, keď zasiahne aj bazálne gangliá. Vtedy smrť nastane už definitívne.
Tvrdenie, že naša osobnosť či charakter umierajú ako prvé, zatiaľ čo naše primitívne a jednoduché vlastnosti ešte žijú, je zaujímavý výklad smrti, ktorý má však reálne podklady. Ako to naozaj ale je, o tom sa raz v budúcnosti presvedčíme všetci. Vyzerá to teda tak, že smrť mozgu nastáva podobne, ako keď sa vo veľkej hale postupne vypínajú všetky svetlá a keď sa príde až k poslednému vypínaču a ten sa stlačí, zrazu nastane tma a všetko sa tým definitívne skončí.
Pozri aj: 20 dojímavých želaní ľudí tesne pred smrťou, ktoré sú tak úprimné, že vám možno vyjde aj slza
interez.sk (Matej Mensatoris), vice.com
Nahlásiť chybu v článku