Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2025 získali Mary Brunkowová, Fred Ramsdell a Šimon Sakaguči „za objavy týkajúce sa periférnej imunitnej tolerancie“. Laureátov vybralo Nobelovo zhromaždenie Karolínskeho inštitútu v Štokholme, ich mená oznámil v pondelok predpoludním generálny tajomník zhromaždenia Thomas Perlmann, informuje TASR.
Mary Brunkowová je výskumníčkou na Inštitúte systémovej biológie v americkom Seattli, Fred Ramsdell pracuje pre biotechnologickú spoločnosť Sonoma Biotherapeutics so sídlom v San Franciscu a Šimon Sakaguči je vedcom z Osackej univerzity v Japonsku.
O čo sa zaslúžili?
Ako vysvetlil Karolínsky inštitút, periférna imunitná tolerancia bráni imunitnému systému, aby poškodzoval vlastný organizmus. Objavy ocenených vedcov podnietili vývoj nových liečebných postupov, napríklad v prípade rakoviny a autoimunitných ochorení.
Títo vedci identifikovali regulačné T-bunky, ktoré sú akýmisi strážcami imunitného systému, čím položili základy pre novú oblasť výskumu. Ich objavy tiež viedli k vývoju možných liečebných postupov, ktoré sa teraz hodnotia v klinických skúškach.
„Ich objavy boli rozhodujúce pre naše pochopenie fungovania imunitného systému a toho, prečo sa nie u všetkých vyvinú závažné autoimunitné ochorenia,“ uviedol predseda Nobelovho výboru Olle Kämpe.
Sakaguči urobil svoj prvý kľúčový objav v tejto oblasti v roku 1995. Objavil predtým neznámy druh imunitných buniek, ktoré chránia telo pred autoimunitnými ochoreniami.
Nie je to jediný kľúčový objav
Mary Brunkowová a Fred Ramsdell urobili ďalší kľúčový objav v roku 2001, keď prišli na to, prečo je istý špecifický kmeň myši osobitne náchylný na autoimunitné ochorenia. Zistili, že tieto myši majú mutáciu v géne, ktorý pomenovali Foxp3. Ako sa ukázalo, mutácie v ľudskom ekvivalente tohto génu spôsobujú závažné autoimunitné ochorenie IPEX.
O dva roky Sakaguči tieto objavy prepojil. Dokázal, že gén Foxp3 určuje vývoj buniek, ktoré identifikoval v roku 1995. Tieto bunky, dnes známe ako regulačné T-bunky, monitorujú iné imunitné bunky a zabezpečujú, aby imunitný systém človeka toleroval jeho vlastné tkanivá.
Tieto objavy by okrem iného mohli zvýšiť úspešnosť aj pri transplantáciách.
Tonka a Mimo začínali v malej búdke, dnes obslúžia aj tisíc ľudí denne. Ich prevádzky sú na Spiši ikonou
Mirka sa vydala za Turka a presťahovala sa za ním: S jeho rodinou si na seba zvykáme, postavenie žien je tu ako u nás
Víza neriešte, na týchto miestach sa nezdržiavajte: Ak vypukne vojna, dodržiavajte základné pravidlá
Slováci v Dubaji: V uliciach je menej ľudí, šíri sa aj veľa dezinformácií. Obranným systémom krajiny veríme
Námorníci čakajú na WC aj 45 minút, po plavidle za 13 miliárd mali tiecť splašky. Američania vytasili najsmrtiacejšiu loď
Realiťák Tomáš o kúpe nehnuteľnosti: Brať hypotéku sa oplatí. Ľudia v zahraničí bývajú v podnájme, u nás to nie je bežné
Pokazili, čo mohli: Americký najhorší atómový test spôsobil ekologickú katastrofu, miesto je dodnes neobývateľné
Mladík zarába 85-tisíc mesačne, radí ľuďom, aby sa udierali kladivom do tváre. Škaredí muži nemajú u žien šancu, tvrdí










Nahlásiť chybu v článku