Je známe, že diviaky v juhovýchodnom Nemecku majú v tele vysoké množstvo rádioaktívneho cézia. Tento jav sa všeobecne pripisuje černobyľskej havárii v roku 1986. Úroveň rádioaktivity sa však u iných zvierat znížila, zatiaľ čo u diviakov záhadne pretrváva. Zvláštny jav dostal pomenovanie diviačí paradox.
Prečo ostávajú diviaky aj naďalej rádioaktívne?
Nový výskum podľa webu Science Alert ukazuje, že za diviačí paradox môžu aj testy jadrových zbraní z polovice 20. storočia. Vedci tvrdia, že oba zdroje (černobyľská havária, aj testy jadrových zbraní) naďalej kontaminujú diviaky prostredníctvom ich stravy. Statné diviaky (Sus scrofa) sa na prvý pohľad zdajú byť zdravé, ale nebezpečne vysoké hladiny rádioaktívneho cézia, ktoré sa našli u niektorých z nich, zredukovali lov týchto zvierat pre ich mäso a prispeli k problémom s premnožením.
Po jadrovej havárii predstavujú rádioaktívne materiály uvoľnené do životného prostredia významnú hrozbu pre ekosystémy. Po havárii v Černobyle pred 37 rokmi došlo k zvýšeniu kontaminácie rádioaktívnym céziom, najmä céziom-137, ktoré má polčas rozpadu približne 30 rokov. Oveľa stabilnejší izotop, cézium-135, má však polčas rozpadu viac ako 2 milióny rokov.
Tím odborníkov sa rozhodol analyzovať hladiny cézia na základe 48 vzoriek mäsa diviakov, ktoré poľovníci odobrali v rokoch 2019 až 2021 z 11 regiónov Bavorska. Hladina rádioaktívneho cézia v 88 percentách testovaných vzoriek mäsa bola vyššia, ako je v Nemecku povolená hranica. Pomocou zisťovania pomeru cézia-135 a cézia-137 výskumníci určili, že testovanie jadrových zbraní bolo zodpovedné za 12 až 68 % kontaminácie v tých vzorkách, ktoré prekročili bezpečný limit.
Kontaminácia z oboch zdrojov má vážne následky
Všetky vzorky vykazujú znaky miešania vplyvov. Dopad testovania jadrových zbraní a černobyľskej havárie sa v pôde zmiešali, pričom ich maximá uvoľnenia boli vzdialené približne 20 až 30 rokov, píše tím. Potrava diviakov, ktorá zahŕňa napríklad podzemné hľuzovky, absorbovala rôzne úrovne kontaminácie z oboch zdrojov, čo prispelo k pretrvávajúcej rádioaktivite zvierat.
Jadrová energia sa vracia ako nízkouhlíkové potenciálne riešenie neukojiteľného dopytu ľudstva po energii v súvislosti so zmenou klímy. Autori naznačujú, že na pochopenie jej potenciálneho vplyvu je dôležitý ďalší výskum a táto štúdia poskytla určitý pohľad. Štúdia podľa autorov ukazuje, že strategické rozhodnutia o vykonaní jadrových skúšok pred 60 či 80 rokmi majú aj dnes vplyv na vzdialené prírodné prostredie, voľne žijúce živočíchy a zdroj potravy pre ľudí.
Nahlásiť chybu v článku