Problematika štvordňového pracovného týždňa nie je na Slovensku neznámou témou. V minulosti tento model vyskúšali banky ako Slovenská sporiteľňa, VÚB banka či spoločnosť NN a spomínal ho dokonca aj premiér Robert Fico. Nový systém teraz ide skúšať aj ďalšia známa slovenská firma.
Konkrétne ide o tvorcu videohier Pixel Federation, ktorá podľa údajov zo Štatistického úradu SR aktuálne zamestnáva viac ako 200 ľudí. Deje sa tak potom, čo sa spoločnosť dostala z finančného útlmu a vlani zaznamenala zisk 3,73 milióna eur. Informuje o tom portál Index.
Podľa šéfa Daniela Duranku sa prvý raz tento nápad vo firme objavil už pred 8 rokmi, vrátili sa však k nemu až teraz. O úspešnej implementácii sa radili aj s inými zahraničnými spoločnosťami či externými konzultantmi. Cieľom je, aby sa skrátený štvordňový týždeň dotkol všetkých zamestnancov vo firme. Či sa tak napokon stane, ukáže až čas. Technologická firma začína s testovaním inovatívneho modelu už v auguste.
Výhodou by mal byť fakt, že sa Pixel Federation spolieha predovšetkým na interné ľudské kapacity. „Musíme byť efektívnejší, lepšie priorizovať, viac automatizovať. V opačnom prípade to nemá šancu na úspech,“ dodáva na margo modelu Duranka. Ako avizoval, dopomôcť by tomu mala nižšia frekvencia porád a väčšie sústredenie sa pracovníkov na ich výkon. Voľný deň v spoločnosti pripadne na piatok. Výsledky si chcú kompetentní vyhodnotiť na konci roka 2025.
Myšlienka sa ľuďom páči, nie je však pre každého
Keď začiatkom roka premiér Fico na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose uviedol, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú 4-dňový pracovný týždeň ako experiment, vo veľkom sa otvorili rôzne diskusie. Po pár dňoch však debata utíchla a v súčasnosti sa nezdá, že by sa na ňu malo vo väčšom meradle nadväzovať.
V súvislosti s touto témou portál interez v tom čase oslovil analytika Róberta Chovanculiaka. Ten upozornil na takzvaný klam kompozície.
To znamená, že ak niečo platí pre určitú časť celku, automaticky neplatí pre celok ako taký. V praxi sa teda nedá uplatňovať táto filozofia na všetky pracovné odvetvia iba na základe toho, že v nejakej firme sa model osvedčil.
Úspechy sa zväčša vzťahujú na kreatívne odvetvia a len ťažko sa budú aplikovať do priemyslu či služieb.
„Fungovať to môže v zamestnaniach, kde zamestnanec predáva konkrétny výkon. Napríklad v IT, v kreatívnom priemysle, finančníctve či v právnych službách. Tu je to na podnikateľoch, aby našli vhodný mix zamestnaneckých benefitov, ktoré zlepšia produktivitu zamestnancov,“ dodal Chovanculiak.
Nahlásiť chybu v článku