Foto: pexels.com

Človek je prirodzené zvedavý tvor. Chceme vedieť, ako človek premýšľa a prečo koná tak, ako koná.

V záujme toho sa vedci uchyľujú k rôznym sociálnym experimentom. Ich cieľom je odhaliť podstatu ľudského konania a myslenia a možno ich láka aj to, že ak budú ľudom rozumieť, budú s nimi môcť lepšie manipulovať. Alebo im efektívnejšie pomôcť pri zvládaní rôznych problémov. Skutočné zámery sociálnych experimentov sa dozvedáme len málokedy, ich výsledky sú však zaujímavé vždy.

Ak je pole nestrážené, budú z neho ľudia kradnúť, alebo za plody zaplatia?

Predstavte si situáciu, že potrebujete nakúpiť ovocie alebo zeleninu a poviete si, že predsa nebudete nakupovať v obchode ale vyberiete sa niekam na farmu na hon na bioprodukty. Na farme však nikto nie je, je tam len vyložený tovar a tabule s cenami. Môžete si vziať čokoľvek a do nádoby na to určenej vhodiť peniaze. Nádobu nikto nekontroluje, o tom, či a koľko zaplatíte, rozhodujete len vy. Čo myslíte, budú ľudia kradnúť, alebo čestne zaplatia? Zrejme ste si pomysleli, že u nás by do hodiny zmizlo všetko aj s cenovkami. Výsledky experimentu však ukazujú, že v danom prípade takmer nikto nekradol. Do nádoby dokonca pribudlo aj viac peňazí než bolo na cenovkách. Získané peniaze putovali na dobročinné účely.

Čo sa stane, ak sú niektorí šoféri odmenení a iní potrestaní?

Na cestách sa bežne stretávame so zariadeniami, ktoré snímajú rýchlosť vozidiel. Predstavte si však, že by vám za rýchlu jazdu prišla domov pokuta a naopak za slušnú jazdu by ste obdržali list s pochvalou a možnosť zapojiť sa do lotérie. Výhrou sú peniaze, ktoré v rámci pokuty museli zaplatiť šoféri, ktorí prekročili rýchlosť. Výsledky boli zaujímavé, pretože dokázali, že na mieste merania sa rýchlosť jazdy zredukovala až o 22 percent. Experiment bol vykonaný vo Švédsku a po jeho ukončení boli kamery a snímače pridané na viacerých miestach.

Čo sa stane, ak budú vedľa eskalátora schody pripomínajúce klavír?

V rámci tohto sociálneho experimentu boli obyčajné schody nahradené schodmi pripomínajúcimi klavír. Ak ste na schod stúpli, vydal zvuk ako skutočný klavír a šliapaním po schodoch ste si mohli vytvoriť vlastnú melódiu. Cieľom bolo donútiť ľudí, aby namiesto eskalátora využívali schody. Experiment sa podaril, pretože po úprave použilo schody až o 66 percent viac ľudí. Dokonca bol taký úspešný, že schody boli namontované vo viacerých miestach, ako napríklad Viedeň, San Francisco či Mexiko City.

Skutočne dokážeme rozlíšiť talent alebo hľadáme len to, čo je populárne?

Do tohto experimentu sa zapojila kapela U2. Jej členovia sa zamaskovali ako obyčajní pouliční hudobníci a koncertovali zadarmo v podchodoch mesta. Koncerty U2 sú väčšinou vypredané takmer okamžite. Čo sa však stane, ak vystúpia ako nezmámi pouliční hudobníci? Nikto si ich nevšímal, až kým neodhalili svoju skutočnú identitu. Rovnaký scenár sa zopakoval aj v prípade, keď futbalista Ronaldo predvádzal v meste kúsky zamaskovaný ako bezdomovec. Nikto si ho ani nevšimol, kým masku bezdomovca nezhodil.

Čo ak budeme trikrát denne čítať zlé správy?

Experimentu sa zúčastnilo 689 003 užívateľov Facebooku a spočíval v tom, že ľudia mali trikrát denne po dobu siedmych dní čítať nepríjemné správy s emocionálnym nábojom. Dôsledkom bolo, že negatívne informácie začali sami viac vyhľadávať a uverejňovať ich vo svojom profile. Užívatelia sa správali, ako keby sa dané veci diali práve im. Platí to však aj opačne, ak mali ľudia po dobu siedmych dní pozitívne správy, prispôsobili tomu svoje správanie, boli šťastnejší a milší.

pexels.com

Je možné zjednotiť ľudí s viacerými názormi?

Spoločnosť Heineken sa rozhodla spájať ľudí prostredníctvom experimentu, v ktorom úlohou účastníkov bolo vybudovať spolu nejakú konštrukciu a klásť pritom vopred určené otázky. Na konci účastníci zistili, že ich partner má úplne iné názory a hodnoty ako oni. Každý z nich sa však mohol rozhodnúť, či chce človeka, s ktorým spolupracoval, spoznať lepšie pri fľaške piva, alebo nie.

Čo sa stane, ak nezamestnaný človek dostane 560 eur mesačne len tak?

Znie to skvele, že? A vo Fínsku sa niečo také skutočne dialo. Po dobu 2 rokov dostávali nezamestnaní jedinci odmenu 560 eur doslova za nič. Od ľudí sa dokonca ani nepožadovalo, aby si hľadali zamestnanie. Ak si však prácu našli, naďalej odmenu dostávali. Výsledky dokázali, že ak ľudia mali stabilný príjem, aj keď nízky, boli šťastnejší, pretože vedeli, že si môžu hľadať prácu, ktorá ich bude baviť a nemuseli sa trápiť v zamestnaní, ktoré ich nezaujímalo. Alebo sa mohli vzdelávať a venovať sa svojim koníčkom.

pexels.com

Čo ak užívatelia internetu dostanú trochu priestoru a voľnosti?

Reddit spustil experiment, v rámci ktorého dostali užívatelia priestor. Mohli si vyberať pixely a meniť ich farbu. Aby mohol zafarbiť ďalší pixel, musel užívateľ počkať 5 minút alebo sa pridať ku skupine. Vznikli dve skupiny ľudí, jedna z nich vytvárala obrazce, iná farbila pixely náhodne tou istou farbou. Tretiu skupinu tvorili ochrancovia, ktorí na plátno dávali pozor. Ochrancovia si neskôr vyberali, ktoré kresby budú chrániť, ostatné pixely zafarbili na čierno, aby vznikol priestor na nové diela. Celý projekt trval 72 hodín a mal znázorniť, ako funguje život v komunite ľudí.

Ako vplýva emocionálna podpora na deti?

Jedného dňa učiteľka rozdelila žiakov v triede na dve skupiny podľa farby očí. V prvý deň sa modrookým deťom dostávalo špeciálnych privilégií a učiteľka im venovala veľa pozornosti. Hnedooké deti boli zanedbávané. Na druhý deň sa skupiny vymenili. Deti, ktorým učiteľka venovala viac pozornosti, podávali v ten deň oveľa lepšie študijné výsledky, avšak k ostatným sa správali arogantne. Skupina, ktorej nebola venovaná pozornosť nedokázala vyriešiť ani jednoduché úlohy. Čoraz viac škôl sa snaží pri vyučovaní žiakov využívať systém odmeňovania.

pexels.com

Čo keby v obchodoch ostali len domáce produkty?

V istom obchode v Hamburgu sa rozhodli vyskúšať experiment, v rámci ktorého ostali na policiach len domáce produkty. Všetky zahraničné zmizli a obchod takmer zíval prázdnotou. Odstránenie zahraničného tovaru malo ukázať, aká dôležitá je spolupráca s inými krajinami.

Ako nás vnímajú iní a ako vnímame sami seba?

Profesionálny portrétista pracujúci pre FBI kreslil ženy na základne ich vlastného popisu bez toho, aby sa pri tom na seba pozerali do zrkadla. Potom urobil ďalší portrét na základe popisu od inej osoby. Potom boli ženám prezentované oba portréty naraz. Ukázalo sa, že ľudia majú sklony zvýrazňovať vlastné nedostatky, kým iní ľudia nás vnímajú skôr ako celok a hľadia viac na pozitívne stránky.

Ako ovplyvňuje pasažierov hudba v taxíku?

Istý taxikár sa rozhodol, že raz týždenne zmení v taxíku hudbu a bude sledovať, ako sa mení správanie zákazníkov a ako budú jeho služby hodnotiť. Ukázalo sa, že keď hral retro alebo rockovú hudbu, hodnotenia klesli. Negatívneho hodnotenia sa dočkal aj v prípade, ak hral v taxíku rap. Najpozitívnejšie hodnotili ľudia klasickú hudbu v kombinácii s rockovou. Rozhodol sa teda púšťať už len klasickú hudbu a dočkal sa dokonca aj vyššieho prepitného.

Ako veľmi sme si podobní?

V tomto experimente bolo 67 ľudí pozvaných, aby sa zúčastnili testovania DNA. Väčšina účastníkov mala o svojom pôvode jasnú predstavu a voči iným národnostiam nemali príliš pozitívne postoje. Výsledky testov ukázali, že len jediný človek patril len k jednej etnickej skupine. Všetci ostatní ľudia mali vo svojej DNA gény z rôznych etnických skupín. Toto zistenie im pomohlo zbaviť sa xenofóbnych postojov.

pexels.com

Chceli by ste byť súčasťou niektorého z týchto sociálnych experimentov?

Pozri aj: Dovolenka v zahraničí by neexistovala. Takto by to vyzeralo, keby sa svet spojil do jednej krajiny

brightside
Uložiť článok

Najnovšie články