A. Cuadra/Science/Meagan Rubel/University of Pennsylvania

Ľudstvo sa na Zemi vyvíja a adaptuje tisícky rokov.

Postupom času a vplyvom prostredia sa naši predkovia zdokonaľovali. Vďaka mutáciám sa im vyvinuli určité vlastnosti, ktoré im pomáhali prežiť. Niektoré z tých vlastností sa v nás nachádza dodnes. Prezývajú sa „skryté“ vlastnosti, pretože nie sú na prvý pohľad viditeľné, poskytujú nám mimoriadne schopnosti.

Článok pokračuje pod videom ↓

Na tomto vizuáli, publikovanom v Science AAAS, vidíme mapu sveta a skrytých vlastností, ktoré sa našli u dnešnej populácii.

A. Cuadra/Science/Meagan Rubel/University of Pennsylvania

V relatívne porovnateľných geografických a prírodných podmienkach nachádzame podobné gény alebo vlastnosti, ktoré sú výsledkom evolučného vývoja. Skupiny ľudí v Afrike, Južnej Amerike a Ázií sú vďaka mutáciám u predkov odolní voči malárií. V Andách v Južnej Amerike, ako aj časti Nepálu a východnej Afriky pozorujeme odolnosť voči vplyvom vysokej nadmorskej výšky. Extrémom sú obyvatelia Argentíny, ktorí sú vďaka genetickej mutácií schopní piť vodu kontaminovanú arzénom, ktorý uniká zo zeme do zásob vody. Aj táto schopnosť prežiť je výsledkom dlhodobej adaptácie predkov na nepriaznivé životné podmienky.

Vďaka najnovším výskumom vieme, že naši predkovia (druh Homo sapiens) sa krížili nie len s Neandterálcami, ale aj so záhadným druhom známym ako „Denisovania“, ktorí žili popri Homo sapiens a Neandtertálcom v Eurázií pred 100-tisíc až 60-tisíc rokmi. Oba druhy, Denisovania aj Neandertálci vyhynuli, no ich gény naďalej žijú v nás. Nie celé dedičstvo našich predkov je užitočné. Dnešná populácia Európanov má približne 2,8% Neandertálskej DNA. Podľa posledných výskum práve táto časť DNA nás robí náchylnejšími na zdravotné problémy ako sú depresia, infarkt a množstvo kožných ochorení (papillomavirus alebo bradavice).

Biológovia sa domnievajú, že dnešný multikulturalizmus a „kríženie“ ľudí z rôznych častí sveta, s rozličnými génmi a vlastnosťami, môže viesť a pomôcť ďalším generáciám adaptovať sa a obsadiť nové územia. Vďaka zlepšujúcim sa technológiám v oblasti výskumu DNA začíname lepšie rozumieť tomu, ako sa staroveká DNA prenáša v génoch a ovplyvňuje nás do dnes. V našej DNA sa objavujú znaky neidentifikovaných predkov, po ktorých sa nenašli žiadne pozostatky. Napriek tomu v nás stále prebýva časť z nich.

Iba čas a veda nám poskytnú odpovede na otázky aké schopnosti môžeme v našich génoch po predkoch objaviť. Aké schopnosti mali naši predkovia a čo všetko nám mohli zanechať? Kto je ten neznámy druh? Chýbajúce diely skladačky nám poskytujú veľký priestor na konšpirácie o našom pôvode. A  je celá Darwinova evolučná teória pravdivá? Na tieto odpovede si budeme musieť ešte nejakú dobu počkať.

Pozri aj: 9 máp, ktoré ti absolútne zmenia pohľad na svet, ako si ho poznal doteraz

interez.sk (Ján Kulich), sciencealert.com
Uložiť článok

Najnovšie články