Foto: sovcomflot.ru

Modernému tankeru sa podarilo zdolať arktické vody bez použitia ľadoborcov a otvára tak nové zámorské trasy.

Ešte pred pár rokmi bola nákladná preprava cez arktické vody nemožná. Bez ťažkých ľadoborcov, ktoré by tankerom razili cestu, bola plavba v tejto severnej časti zemegule prakticky nemožná. To ale teraz už neplatí, keďže moderný tanker Christophe de Margerie prevážajúci zemný plyn, túto trasu prešiel bez pomoci dodatočných „drvičov ľadu“. A navyše oveľa rýchlejšie, ako keby použil dovtedy využívanú trasu cez Suezský prieplav.

Ruský tanker sa vydal na svoju plavbu z Nórska a jeho cieľovou destináciou bola Južná Kórea. Trasu zvládol za 19 dní, teda až o tretinu rýchlejšie, ako keď by mal tanker oboplávať Európu, prejsť cez Suezský prieplav, a potom cez Indický oceán až do ku kórejskému polostrovu.

Vzhľadom k súčasnému úbytku ľadovcov sa predpokladá, že do roku 2040 bude možné prejsť arktickými vodami v letných mesiacoch aj bežným lodiam. Zatiaľ to možné nie je, aj keď tento tanker je prvou výnimkou. Pravdou ale je, že tanker Christophe de Margerie je moderné plavidlo a bol špeciálne vytvorený na to, aby si vedel poradiť aj s hrubým ľadom. Vďaka pevnej a masívnej konštrukcii mu nerobí problém prejsť aj cez vody, ktorých pokrýva až 1,2 metra hrubá vrstva ľadu.

„Cesta bola veľmi rýchla a to najmä preto, že sme nepoužili ľadoborce. Je vzrušujúce vedieť, že túto trasu môžeme využívať po celý rok“, povedal Bill Spears zo spoločnosti Sovcomflot, ktorá tanker vlastní.

Na jednej strane sa arktické vody podarilo zdolať vďaka moderným technológiám, no tankeru „dopomohli“ aj klimatické zmeny V súčasnosti sa ľad v Arktíde taví dvakrát tak rýchlejšie, ako kdekoľvek inde na Zemi. Ekológovia ale dvíhajú varovný prst a upozorňujú, že zvýšená doprava v týchto vodách môže závažne narušiť krehký ekosystém, ktorý už aj samotným topením ľadovcov dostáva poriadne zabrať.

Prepravná spoločnosť ale ubezpečuje, že moderný tanker je ekologický a na pohon využíva práve prepravovaný zemný plyn, čo je oveľa ekologickejší pohon ako v prípade bežných tankerov, ktoré používajú na pohon lodnú naftu. Tá je pokladaná za veľmi neekologickú, keďže obsahuje ťažké frakcie ropy.

Aj tak to ale s Arktídou a jej vodami nevyzerá dobre. Neustále topenie ľadovcov a teraz aj výhľad na využívanie týchto vôd ako námorného koridoru, túto oblasť určite poznačí. A aj keď sa ozývajú hlasy aby sa táto trasa z ekologického dôvodu nevyužívala, v hre sú vďaka rýchlejšej a kratšej trase stovky miliónov dolárov. A tak to teda vyzerá, že ekológia bude musieť opäť ustúpiť finančným záujmom.

Pozri aj: Pred pár týždňami 100 metrová tsunami zdevastovala mesto v Grónsku. Ako vzniká takáto mega-vlna?

iflscience.comtheguardian.com
Uložiť článok

Najnovšie články