Minulý týždeň bol pre budúcnosť našej planéty možno rozhodujúcim. Úradujúci prezident Spojených štátov amerických Donald Trump, určite nechce sklamať svojich voličov, a preto svoje predvolebné sľuby skutočne plní. Škoda len, že sa občas (alebo stále?) bijú so zdravým rozumom. Jeho najnovšie rozhodnutie o odstúpení od Dohody o klimatických zmenách z roku 2015, totiž pravdepodobne zasiahne každého z nás. A nebude to príjemné.
„Odstupujeme, ale začneme rokovania a uvidíme, či dospejeme k spravodlivej dohode. Ak áno, bude to skvelé. Ak nie, tiež to pôjde,“ povedal minulý týždeň americký prezident. Vyjadril sa tiež, že svojím rozhodnutím chráni Američanov, pre ktorých je dohoda z Parížskej konferencie neúnosne drahá. Američania si vraj nezaslúžia takúto, pre ich národ, neférovú situáciu, oproti ostatným krajinám sveta. Veď čo na tom, že sú v rebríčku najväčších znečisťovateľov planéty na druhom mieste?
Hlavným cieľom Parížskej dohody z roku 2015, ktorú podpísalo 195 krajín sveta je obmedziť emisie CO2, ktoré ľudstvo do ovzdušia vypúšťa. Za následok si vedci z celého sveta sľubujú stabilizáciu teploty na celej planéte, ktorá od priemyselnej revolúcie každoročne stúpa neudržateľným tempom. Zmena klímy už dávno nie je teóriou. Ide o vedecký fakt, ktorý podložili mnohí uznávaní vedci desiatkami vedeckých prác a štúdií. K americkému prezidentovi sa však tieto informácie zjavne nedostali, alebo lepšie povedané, úmyselne ich ignoruje.
Naša planéta sa od predindustriálnej doby oteplila o 1,26 °C. Pomaly, ale isto sa blížime k limitu, ktorý stanovili medzinárodný tvorcovia politík pre globálne otepľovanie. Tou nebezpečnou hranicou je oteplenie o 1,5 °C. Aj keby sme však dnes zastavili vypúšťanie CO2 do ovzdušia na celej planéte, zmenám klímy to nezabráni. Ako hovorí Gavin Schmidt, riaditeľ Goddardovho inštitútu NASA, „Všetko, čo sa doteraz stalo, je hlboko zakorenené do systému…“.
Aj keby sme sa teda doslova „vrátili na stromy “ budeme stále pozorovať zmenu planéty, ktorú má na svedomí človek. Ak sa nám aj podarí dodržať a regulovať zmenu klímy, prostredníctvom medzinárodných zmlúv, náš svet bude vyzerať o 100 rokov celkom inak. Podľa Gavina Schmidta z NASA, to bude asi takto. Hranica oteplenia „iba“ o 1,5°C je nereálna. NASA odhaduje, že túto nebezpečnú hranicu prekročí planéta asi v roku 2030. Akýmsi novým, neoficiálnym bodom, s ktorým počíta OSN je oteplenie 2° C. Toto číslo už Schmidt vidí oveľa optimistickejšie.
V tomto storočí nás čakajú oveľa častejšie „teplotné abnormality“. Ide o lokálnu, extrémnu teplotnú abnormalitu na určitom území. Napríklad v roku 2016 sa teplota za severným polárnym kruhom dostala nad bod mrazu. To je pre túto oblasť absolútne nevídané. A stávať sa to bude čoraz častejšie. Podľa odhadov už v roku 2050, v lete v Grónsku nenájdete ani kúsok zaľadnenej krajiny. V roku 2012 totiž započalo topenie tohto ostrova. Roztápať sa naraz začalo až 97 % územia Grónska.
Na druhej strane planéty však leží jedno pozitívum. Ľady Antarktídy ostávajú naďalej stabilné a k zvyšovaniu hladiny svetového oceánu aj v budúcnosti prispejú len minimálne. Napriek tomu však do roku 2100 hladina morí a oceánov vzrastie asi o 1 meter. To neznie tak hrozivo všakže? Pravdou je, že v dôsledku tohto javu sa budú musieť presťahovať 4 milióny obyvateľov planéty.
V najbližšom storočí sa však nezmení len život na zemskom povrchu, ale aj v oceánoch. Tie absorbujú asi tretinu celkového množstva CO2 v atmosfére, čo svetový oceán nielen otepľuje, ale zvyšuje sa aj prirodzená kyslosť vody. Oceány sa tak stanú celkom iným svetom a podľa vedcov tým najviac uškodia koralom. Už dnes je polovica koralových útesov sveta v stave kritického ohrozenia a je možné, že do konca tohto storočia z našej planéty celkom vymiznú.
Pozri aj: Tieto pravdivé mapy v skutočnosti odhaľujú to, ako vplýva globálne otepľovanie na našu Zem
iflscience.com
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku