Nárast kriminality a agresivity v maloobchodoch nesúvisí s novelou trestných kódexov, ale s nárastom agresivity v spoločnosti. Tento trend je prítomný aj vo viacerých európskych krajinách, ako napríklad Nemecko a Veľká Británia.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) to uviedol na spoločnej štvrtkovej tlačovej konferencii s predstaviteľmi polície, rezortu spravodlivosti a obchodu. Najväčšia výzva je to podľa neho pre štát, aby zabezpečil legislatívne zmeny, ale aj represívne zložky, ktoré musia postihovať týchto páchateľov.
Agresivita a recidíva ako hlavný problém
„Spoločnosť je čoraz viac agresívnejšia. Napriek tomu, že opozícia tu vykrikuje takmer dennodenne, že kradnúť sa, v úvodzovkách, oplatí, tak to nie je pravda,“ argumentoval Šutaj Eštok. Ozrejmil, že pri krádežiach v maloobchodoch nejde o hodnotu tovaru, pretože drobné krádeže, ktoré riešia, by neboli trestným činom ani pred novelou trestných kódexov.
Skutočným problémom je podľa šéfa rezortu vnútra nárast agresivity a najmä recidívy. Za potrebné považuje usmerniť aj políciu, aby sa krádeže s násilím či vyhrážaním vždy kvalifikovali ako trestný čin a nie priestupok.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) v tejto súvislosti informoval o zámere novelizovať priestupkový zákon, ktorý má obsahovať inštitút drobných obecných služieb. Ten by mal riešiť najmä prípady, keď majetkovú trestnú činnosť páchajú ľudia, ktorí nemajú žiaden majetok.
Agresívne krádeže sú už teraz trestným činom
V zákone je však podľa Suskových slov už dávno zavedené, že ak pri krádežiach príde k akejkoľvek agresivite, ide o trestný čin bez ohľadu na výšku škody. Ako zdôraznil, neznamená to, že pokiaľ ku krádeži dôjde bez agresie, tak zostáva takýto čin nepostihnutý. Poverená prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová v tejto súvislosti informovala o štatistike, vedenej od 23. júna.
Tá podľa jej slov ukázala, že trend krádeží je klesajúci. Narastajú však dodatočne ohlásené, teda neznáme krádeže. Rovnako priblížila výsledky utorkovej (9. 9.) preventívno-bezpečnostnej akcie, zameranej na krádeže v maloobchodoch. Jej cieľom bolo odradiť potencionálnych páchateľov a zároveň chrániť personál pred násilnými útokmi. Polícia sa zamerala na miesta, kde dochádza k najčastejšiemu páchaniu krádeží.
Obchodníci hovoria o hrozbách a útokoch
„Prevencia bola, pretože sme zaznamenali v ten deň pokles týchto krádeží. Počas akcií bolo zistených 33 krádeží, z toho bolo uložených 12 pokút vo výške 320 eur, 16 pokút nezaplatených na mieste vo výške 2710 eur s celkovou spôsobenou škodou vo výške 839 eur. Ďalej bolo zistených sedem priestupkov, ktoré sa musia ešte doobjasňovať,“ ilustrovala Maškarová.
Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič podotkol, že situácie so zvýšením krádeží sa vždy opakujú pri každej sociálnej kríze. „Páchatelia sú aj pre 40 eur schopní napadnúť zamestnanca súkromnej bezpečnostnej služby, vytiahnuť nôž alebo vyhrážať sa smrťou jemu alebo jeho rodinným príslušníkom. Toto považujeme za absolútne neakceptovateľné,“ dodal s tým, že potrebná je pomoc štátu aj alternatívne tresty.
Opozícia obvinenia odmieta
Opozícia odmieta obvinenia ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) a šéfa rezortu vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), že za nárast agresivity a krádeží v obchodoch môže práve opozícia. Odkazuje im, že vyššia kriminalita je dôsledkom novely trestných kódexov z dielne rezortu spravodlivosti. Progresívne Slovensko (PS) avizuje zvolanie ďalšieho mimoriadneho Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, na ktorý chce pozvať aj oboch ministrov.
Je to úplné popretie reality a snaha vyviniť sa z krízy, ktorú sami spôsobili presadením novely trestných kódexov a rozvratom polície, vyhlásila podpredsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Števulová. Opozičné hnutie požaduje znížiť hranicu minimálnej škody, ako aj sfunkčniť priestupkové konania. Podotýka, že samotní obchodníci hovoria o zásadnom vplyve novely na počet i veľkosť krádeží.
Kritika nefunkčných priestupkových konaní
Problémom sú však podľa neho aj nefunkčné priestupkové konania, pričom kompetentné úrady nemajú kapacitu a chýba im odbornosť. Ministrom odkazuje, že ak nevedia riešiť problémy, mali by odstúpiť. Po priznaní chyby zo strany ministrov i po zvýšení trestov volá aj Hnutie Slovensko. Tvrdenia šéfov oboch rezortov odmieta, označuje ich za absurdné.
Bývalý minister vnútra Roman Mikulec (Hnutie Slovensko) upozornil, že samotná polícia priznáva problém. Odvoláva sa na dokument, ktorý poverená policajná prezidentka Jana Maškarová rozposlala krajským riaditeľom. „Sama v ňom píše, že polícia nestíha riešiť priestupky a drobné krádeže, a vyzýva policajtov, aby sa sústredili na obchody a priestupky v nich. Občania denne vidia, že ich bezpečnosť klesá a krádeže pribúdajú,“ poznamenal Mikulec.
Slovensko sa stalo „eldorádom zločinu“
Obvinenia kritizuje aj poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ), podľa ktorej vládna koalícia prijatím trestnej novely urobila zo Slovenska „eldorádo zločinu“, hovorí o drzosti a arogancii.
„Je absolútne zjavné, že dramatický nárast obťažujúcej kriminality nastal ihneď po tom, čo súčasná vláda presadila novelu Trestného zákona. Dnes za túto politiku trpia čestní ľudia a obchodníci, ktorých vagabundi za bieleho dňa prepadávajú a organizujú v predajniach lúpežné nájazdy,“ poznamenala Remišová poukazujúc na to, že na škodlivosť trestnej novely upozorňuje aj Európska komisia.
Nahlásiť chybu v článku