Najnovšia štúdia ukázala výrazne rýchlejšiu schopnosť rán hojiť sa, ak sme ich získali počas dňa a nie cez noc. Za tým stoji cirkadiánný rytmus, ktorého podstatou je kolísanie aktívnych fáz a tých, počas ktorých sme bdelí. Verilo sa, že tento rytmus je riadený hypotalamom, ktorý zároveň riadi všetky vitálne funkcie človeka. Po novom to už nemusí byť tak úplne pravda.
V roku 2017, výskumníci z Univerzity v Cambridge skúmali, ako kožné bunky, nazývané tiež fibroblasty, rozdielne reagujú na poškodenie v rôznych časoch počas dňa. A dospeli k zaujímavým zisteniam.
Aj bunky sú ovplyvnené striedaním dňa a noci
Keď sa zraníme, fibroblasty putujú telom až na miesto zranenia a vytvárajú regenerujúce proteíny, ako napr. kolagén. No základným spúšťačom pre pohyb fybroblastov je práve proteín aktín. Ak ho nie je dostatok, funkcia fibroblastov je zhoršená. Hladina prítomného aktínu je riadená spomínaným cirkadiánnym rytmom. Tým pádom, tak ako človek, aj jeho bunky sú otrokmi cyklu striedania dňa a noci.
Výskum pozostával zo sledovania rastu fibroblastov v petriho miskách. Vzorky pochádzali z rán, ktoré vznikli počas rôznych častí dňa a práve hojenie tých získaných v noci, bolo obzvlášť pomalšie. Experimenty so živými myšami dospeli k rovnakému záveru. Schopnosť hojenia bola vyššia v prípade, že poranenie získali počas hodín, kedy sa zobúdzali.
Môže pomôcť chirurgom pri operáciách
„V prípade buniek v miskách, aj pokuse na myšiach môžeme ovplyvniť hojenie tkaniva tým, že oklameme bunky, aby si mysleli, že je iná časť dňa – tým, že zapneme svetlo počas noci a vypnutím počas rôznych častí dňa pri myšiach alebo použitím špeciálnych prípravkov na úpravu cyklov buniek v miskách,“ vysvetľuje jeden z autorov a molekulárny biológ John O´Neill. Táto technika by mohla mať veľký dopad na liečbu. Chirurgovia schopní uskutočniť operácie pacientov v čase, kedy by bunky najlepšie reagovali.
Keď tím analyzoval záznamy pacientov s popáleninami zistili zaujímavý rozdiel v liečebných záveroch. Popáleninám, ktoré vznikli v noci (medzi 20:00 a 8:00) trvalo v priemere o 60% dlhšie, kým sa zahojili v porovnaní s tými, ktoré vznikli cez deň. To znamená 28 dní liečby pri zraneniach, ktoré vznikli v nočných hodinách a len 17 v opačnom prípade. A tu môžeme vidieť prínos, ktorý by mohla priniesť úprava cirkadiánneho rytmu v záujme liečby. No stále ešte zostáva mnoho nepreskúmaných zákutí tohto významného objavu.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku