Popol Stephena Hawkinga bude ležať vo Westminsterskom opátstve vedľa Darwina a Newtona. V opátsve odpočívajú rôzni významní vedci a osobnosti britskej histórie, Hawking však bude prvá známa osobnosť uložená na tomto mieste po 30. rokoch a prvý vedec po 80. rokoch. Posledný vedcom, ktorý bol na tomto mieste uložený na večný odpočinok bol Joseph John Thomson v roku 1940. Thomson objavil v roku 1897 elektróny a v roku 1906 obdržal Nobelovu cenu za fyziku.
Westminsterské opátstvo je domovom večného odpočinku mnohých vedcov vrátane Isaaca Newtona a Charlesa Darwina. Odpočíva tu však aj Alžbeta I., Rudyard Kipling či Charles Dickens. Newton získal titul Lukasiánskeho profesora matematiky na jeho alma mater v Cambridgi, teda presne tak ako aj profesor Hawking. Newton tu bol uložený v roku 1727 a Darwin sa k nemu pridal v roku 1882.
Reverend Dr John Hall povedal, že je viac než vhodné, aby ostatky Stephena Hawkinga ležali medzi najvýznamnejšími vedcami britskej histórie. A to aj napriek tomu, že Hawking bol známy pre svoj ateizmus. „Boh je slovo, ktorým ľudia pomenovali dôvod, pre ktorý sme tu. Ja si však myslím, že dôvodom sú skôr fyzikálne zákony než niekto, s kým môžete mať osobný vzťah,“ povedal Hawking pre magazín Time. Profesor však bol známy aj pre svoj zmysel pre humor, takže by sa na umiestenie svojich ostatkov z hľadiska náboženstva určite nesťažoval.
V roku 2002 Hawking prezradil, že na svojom náhrobnom kameni chce mať vytesané svoje najznámejšie prehlásenie, teda vysvetlenie entropie čiernych dier. Či sa toho dočká uvidíme časom, no takúto úctu si profesor rozhodne zaslúžil.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku