Časti nefunkčnej čínskej orbitálnej stanice Tchien-kung 1 (Nebeský palác 1), ktorá bola vypustená do kozmu v roku 2011, budú padať smerom k zemskému povrchu v nachádzajúcich týždňoch, pričom pravdepodobne pôjde o obdobie od 30. marca do 6. apríla. Uviedla to v stredu pobočka Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v nemeckom Darmstadte
správy od nás budete mať ako prví.
„V troj- až štvordňovom predstihu to môžeme zúžiť presne na deň a potom v tento deň vymedziť čas prinajlepšom na niekoľko hodín,“ povedal predstaviteľ ESA Holger Krag, ktorého citovala agentúra DPA. Verejnosť však podľa nej nemá väčší dôvod na znepokojenie.
„Šanca, že dôjde k zasiahnutiu (človeka) kusom trosiek, je rovnako vysoká ako šanca, že niekoho zasiahne blesk dvakrát za rok,“ vysvetlil Krag.
The quickest demonstration I could find about Starman, SpaceX, the faith and faked spacehttps://t.co/I0QhHJWzz4
And in the same time I read about that faked Chinese space station, 10m long, which will crash on the #FlatEarth
Tiangong-1, 10m long ? 🎈🎈🎈🎈 pic.twitter.com/nURujrpBOY
— Flat_French (@flat_french) March 22, 2018
Vesmírne agentúry po celom svete zverejnili predpovede, kde by mohli časti osemapoltonovej kozmickej stanice zasiahnuť zemský povrch, pokiaľ by nezhoreli pri opätovnom vstupe do atmosféry. Americká korporácia Aerospace predpovedala, že súčasťou tohto pásma nebude Európa, nevylúčila však, že zvyšky dopadnú na veľkomestá, ako sú New York, Rio de Janeiro či Manila. Podobne ako ESA ubezpečila, že riziko zranenia človeka je veľmi malé, pričom poznamenala, že doteraz nebol zaznamenaný ani jeden prípad tohto druhu.
Regarding the approaching re-entry of Tiangong 1: could, should and would China intercept the space station high in the atmosphere (NOT in space) to breake it to pieces that would burn completely? pic.twitter.com/bauTisnqtw
— Tal Inbar (@inbarspace) March 16, 2018
Riadiace pozemné stredisko stratilo kontakt so stanicou Tchien-kung 1 v marci 2016. Naposledy ju využili čínski kozmonauti v roku 2013. Pôvodný plán bol ukončiť prevádzku tohto zariadenia krátko po jeho vyslaní do vesmíru a zničiť ho kontrolovaným pádom do oceánu. Peking sa však obával, že nasledovník laboratória – Tchien-kung 2 – by sa nemusel dostať úspešne na orbitu, takže v Číne rozhodli ponechať stanicu vo vesmíre ako zálohu.
Nahlásiť chybu v článku