Starodávne megajazero malo v sebe toľko vody ako 10-násobok súčasných jazier. Bolo aj na Slovensku, takto vysychalo

Asi pred 10 miliónmi rokov sa obrovské jazero Paratethys rozprestieralo na ploche väčšej, ako je dnešné Stredozemné more. Najväčšie jazero v histórii Zeme by sa na modernej mape tiahlo od Álp nad Talianskom až po územie Kazachstanu. 

Veľryby aj delfíny

Až doposiaľ sa o tomto jazere veľa nevedelo. Nová štúdia publikovaná v časopise Scientific reports však identifikovala štyri kataklizmy súvisiace s klimatickou zmenou, ktoré stáli za zánikom jazera.

Jazero vzniklo odčlenením z pravekého oceánu Tethys pri formovaní pohorí Európy. Vodný život v jazere bol jedinečný a zahŕňal všetko od mäkkýšov a kôrovcov až po malé veľryby a delfíny, uvádza portál Science Alert. S poklesom hladiny a zvýšenou slanosťou v jazere však došlo k masívnemu vymieraniu druhov, z ktorých prežila iba hŕstka.

„Musel to byť postapokalyptický prehistorický svet, vodná verzia filmu Mad Max,“ hovorí Wout Krijgsman z holandskej Utrechtskej univerzity.

Časti z jazera sa dochovali dodnes

Krijgsman spolu s tímom študovali skameneliny či sedimenty rôznych oblastí v okolí Čierneho mora, čo bol bývalý stred Paratethysu, aby identifikovali hlavné poklesy vodnej hladiny v priebehu miliónov rokov. Z Paratethysu sa zachovalo iba spomínané Čierne more, potom Kaspické more či Aralské jazero.

Najvýraznejší pokles nastal pred 7,65 miliónmi až 7,9 miliónmi rokmi. Počas tohto obdobia hladina poklesla o 250 metrov a jazero v podstate zaniklo. Rozdelilo sa na menšie jazerá, so zvýšenou slanosťou, čo na väčšinu vodných živočíchov pôsobilo toxicky.

Ovplyvňovalo aj súš

Podľa výpočtov vtedy stratilo megajazero až 70 % svojej povrchovej plochy a až tretinu objemu. Keď však malo svoj maximálny objem, pokrývalo plochu 2,8 milióna kilometrov a zadržiavalo až 10-násobok vody, aká je momentálne po celej Zemi v jazerách.

Vysychanie jazera malo veľký význam nielen na to, čo sa dialo pod hladinou, no ovplyvňovalo aj pevninu. Druhá štúdia publikovaná pred necelým mesiacom v časopise Communications Earth & Rnvironment ukázala, že pokles hladiny Paratethysu zmenil pobrežné oblasti na trávnaté plochy, ktoré zase poskytli obživu suchozemským živočíchom. Podľa vedcov rozmanitosť africkej savany je dôsledkom práve vysychania Paratethysu.

Pozri aj:

Našli 5 700 rokov starú žuvačku. Odhalili celý genóm pravekého človeka a zistili, čo jedol