Niektoré kúty zeme sú také drsné, že tam dobrovoľne nechce ostať žiaden človek. Aj na takých miestach však kedysi bolo nutné udržiavať v chode majáky. Sovietsky zväz prišiel s nezvyčajným riešením. Neskôr ale narobilo poriadne problémy.
správy od nás budete mať ako prví.
Príliš kruté podmienky
Ako informuje IFL Science, časť Ruska sa po dĺžke 24 140 kilometrov tiahne popri Severnom ľadovom oceáne. Stráži Severnú námornú trasu, dôležitú tepnu medzinárodnej lodnej dopravy spájajúcu Áziu a Európu. Teda počas letných mesiacov, keď ju práve neblokuje ľad.
S rastom industrializácie v 20. storočí zaznamenala lodná doprava na tejto trase rozmach, a to napriek tomu, aká je zradná. Bolo teda nevyhnutné vybudovať tu majáky. Vzhľadom na extrémne podmienky tu však ťažko nájdete človeka, ktorý by sa chcel stať strážcom a údržbárom majáka.
Keďže ide o oblasť bohatú na nerastné zdroje, vždy sa našiel niekto, kto tu pracoval aj v tých najdrsnejších podmienkach. Avšak obsluhovať maják by bolo príliš kruté, a to aj na sovietske pomery.
During the Cold War, the Soviets built 130 lighthouses along the Arctic coastline and powered every single one of them with a small nuclear reactor, designed to run completely on their own with nobody watching over them.
The Arctic is not a place where you can send a repair crew… pic.twitter.com/OBSwLPUB6m
— Modern Machines (@ModernMachineX) May 2, 2026
Jadrové majáky
Aby Sovieti tento problém vyriešili, vybudovali pozdĺž severného pobrežia desiatky majákov schopných fungovať samostatne. Napájané boli za pomoci rádiologických termoelektrických generátorov (RTG). Nejde o jadrové elektrárne ani jadrové batérie, ale pomerne jednoduché zariadenia, ktoré premieňajú teplo vznikajúce pri rádioaktívnom rozpade na elektrinu.
Tá istá technológia poháňa napríklad aj sondu Voyager už od 70. rokov. Na rozdiel od amerických modelov, ktoré využívali drahé plutónium-238, sa však Sovieti rozhodli pre lacnejšiu alternatívu v podobe stroncia-90, cézia-137 alebo céru-144. Všetky tieto látky sú odpadovými produktmi vyhoreného jadrového paliva.
Ostali ponechané napospas osudu
Každá jednotka RTG dokázala dodávať stabilné napätie 7 až 30 voltov a výkon 80 wattov, pričom jej životnosť bola 10 až 20 rokov. Pôvodne tieto zariadenia robili svoju prácu, ako mali. Sovieti však neskôr doplatili na to, že chceli šetriť na konštrukcii zariadení a majákov. V čase, keď došlo ku kolapsu Sovietskeho zväzu, pri pobreží stálo ešte takmer 200 majákov poháňaných RTG.
Keď však ruská ekonomika skolabovala a staré sovietske technické systémy postupne zanikli, majáky boli ponechané napospas osudu. V priebehu nasledujúcich desaťročí Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu zaznamenala niekoľko prípadov, kedy sa rozpadávajúce sa systémy RTG stali nemalým problémom.
Napríklad, v roku 1999 sa v meste Kingisepp neďaleko estónskych hraníc našlo RTG zariadenie pri autobusovej zastávke. Ukázalo sa, že ho ukradli zlodeji pátrajúci po zvyškoch železa.
O problém sa muselo postarať Nórsko
V roku 2001 došlo k ďalšiemu incidentu, keď traja drevorubači narazili v blízkosti svojho táboriska v Gruzínsku na keramické predmety vyžarujúce teplo. Netušili, že ide o RTG zariadenie zo sovietskej éry. Napokon utrpeli vážne popáleniny a zdravotné ťažkosti súvisiace s ožiarením.
Okolité krajiny si uvedomili, že je to vážny problém, ktorý je potrebné riešiť. Nórsko už v roku 1997 spustilo iniciatívu na vyčistenie opustených majákov. Počas nasledujúceho desaťročia bezpečne odstránilo asi 60 RTG zariadení na polostrove Kola. Nahradilo ich solárnymi panelmi a niklovo-kadmiovými akumulátormi. Ďalej na východ však situáciu stále nie je možné považovať za celkom vyriešenú.
Jedným z najznámejších je maják Aniva. Postavili ho Japonci v blízkosti ostrova Sachalin v 30. rokoch, keď túto oblasť ovládali. Po druhej svetovej vojne si územie prisvojil Sovietsky zväz. Zaujímavé je, že spočiatku tu pracovali ľudia. RTG zariadenie tu však bolo zavedené v 90. rokoch, teda až po páde Sovietskeho zväzu. RTG bolo odstránené až v roku 2006 a maják bol nadobro opustený.
Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, prečítajte si napríklad náš článok o tom, aké riešenie našli vedci na problém spôsobený večnými chemikáliami v pôde.
Nahlásiť chybu v článku