Čím viac času trávime na sociálnych sieťach, tým častejšie prežívame úzkosť, keď ich nemáme k dispozícii. Skúsenosť s týmto pocitom má viac ako polovica populácie Slovenska. Úzkosť bez prístupu na sociálne siete častejšie pociťujú najmä tí, ktorí sa zvyknú porovnávať s inými používateľmi na základe obsahu, ktorý sledujú.
Prieskum zároveň odhalil zaujímavý paradox. Práve ľudia, ktorí úzkosť bez sociálnych sietí prežívajú najčastejšie, sú s časom, ktorý na nich trávia, paradoxne najspokojnejší. Otázkou zostáva, aký je optimálny čas, ktorý by sme mali denne na sociálnych sieťach stráviť.
Odporúčaný limit väčšina Slovákov prekračuje
Odborníci sa v odporúčaniach líšia, no často sa uvádza, že celková doba pred obrazovkami digitálnych zariadení, vrátane sociálnych sietí, by nemala presiahnuť dve hodiny denne. Podľa ďalších zdrojov je kritická hranica tri hodiny denne. Po jej prekročení sa riziko psychických problémov zvyšuje až o šesťdesiat percent.
Ak vychádzame z týchto údajov, väčšina Slovákov a Sloveniek trávi na sociálnych sieťach nezdravo veľa času. Do dvoch hodín denne sa zmestí len štvrtina populácie, pričom ďalšie štyri percentá sociálne siete vôbec nevyužívajú. Slováci a Slovenky najčastejšie uvádzajú, že na sociálnych sieťach trávia dve až tri hodiny denne.
Generácia Z je online najviac, starší ľudia menej
Pätina populácie odhaduje svoj čas na štyri až šesť hodín denne, osem percent uvádza dokonca viac ako šesť hodín denne.Dáta ukazujú, že najviac času na sociálnych sieťach trávia mladí ľudia z generácie Z. Do dvoch hodín denne sa zmestí len šesť percent z nich. Staršie generácie dosahujú odporúčaný čas častejšie, no aj medzi nimi je to menej ako tretina.
S rastúcim vekom priemerný denný čas na sociálnych sieťach klesá. Odborníci upozorňujú, že nadmerná prítomnosť na sociálnych sieťach môže mať negatívny vplyv na psychické zdravie. Dáta tento fakt potvrdzujú. S rastúcim časom, ktorý denne na sociálnych sieťach trávime, narastá aj podiel ľudí, ktorí bez nich prežívajú úzkosť.
Len necelá polovica Slovákov a Sloveniek uvádza, že nikdy nepocítili úzkosť v čase, keď nemali možnosť skontrolovať svoje sociálne siete. Druhá polovica populácie už túto skúsenosť má. To, ako často sa bez sociálnych sietí dostaví úzkosť, úzko súvisí s časom, ktorý na nich trávime. Používatelia, ktorí na sociálnych sieťach trávia viac ako šesť hodín denne, pociťujú úzkosť dvakrát častejšie než tí, ktorí sa zmestia do dvoch hodín denne.
Úzkosť pri odlúčení od sietí má už polovica Slovákov a Sloveniek
Najčastejšie sa úzkosť bez sociálnych sietí objavuje u mladých generácií. Skúsenosť s ňou však má aj polovica ľudí starších ako štyridsaťpäť rokov. Zaujímavé je, že práve tí, ktorí bez sociálnych sietí pociťujú úzkosť najčastejšie, sú zároveň najspokojnejší s množstvom času, ktoré na nich trávia.
„U týchto ľudí vidíme známky nezdravého vzťahu k sociálnym sieťam, dokonca by sa dalo hovoriť o známkach závislosti. V čase, ktorý trávia na sociálnych sieťach, nemusia vidieť problém a deklarovaným pocitom spokojnosti vytvárajú falošný dojem kontroly nad situáciou,“ vysvetlila spoluautorka prieskumu Denisa Lakatošová z NMS.
Porovnávanie s ostatnými zvyšuje riziko úzkosti a závislosti
Významným faktorom nie je len čas, ktorý na sociálnych sieťach trávime, ale aj to, či sa porovnávame s inými používateľmi.Až tri štvrtiny ľudí, ktorí sa na základe obsahu zverejneného na sociálnych sieťach porovnávajú s ostatnými, už zažili bez nich úzkosť. Necelá pätina z nich úzkosť pociťuje často.
Naopak, medzi ľuďmi, ktorí sa s inými neporovnávajú, sa úzkosť objavuje len v štyridsiatich percentách prípadov.
„Na nezdravom vzťahu k sociálnym sieťam sa teda nepodpisuje len čas, ktorý na nich trávime, ale aj neisté vnímanie seba samého a nízke sebavedomie. Títo ľudia nekriticky vnímajú obsah, ktorý na sociálnych sieťach sledujú. Nachádzajú tu ideálny svet, po ktorom túžia. Častejšie doň unikajú, čo však môže viesť k závislostiam a nadmerne prežívanej úzkosti v situáciách, keď na sociálne siete nemajú prístup,“ uzavrela Lakatošová.
Nahlásiť chybu v článku