/ 0 / mchl
Škola u Filipa, súkromná základná škola, funguje v Banskej Bystrici už 14. rok. Jej existenciu odštartoval v roku 2003 experimentálny projekt na jednej zo základných škôl v meste pod Urpínom, ktorý bol alternatívou bežného školského vyučovania.

Škola hrou spočiatku budila akúsi nedôveru, u niektorých ľudí skôr vyvolávala dojem, že deti sa v škole iba hrajú. Silná komunita učiteľov, rodičov i detí stála v tomto období pri zrode súkromnej Školy u Filipa, kde, ako vedenie školy tvrdí, deti nestrácajú chuť do učenia.

V Škole u Filipa si deti s učiteľmi tykajú už od prvého ročníka a rodičia či príbuzní môžu prísť kedykoľvek na vyučovanie. V každom ročníku je len jedna trieda s počtom žiakov okolo 20. Deti si volia názov svojej triedy už na začiatku. Prváci si ju teraz nazvali Na vlnách a učitelia ich preto volajú vlnky, druháci zasa Vo hviezdach a hovoria im hviezdy, tretiaci si zvolili názov Ostrov, štvrtáci svoju triedu pomenovali V lesnom kráľovstve a podľa skratky „VLK“ im hovoria vĺčatá, v škole majú aj Vesmír, Dúhu až po deviatacku triedu s názvom Prales.

Ako hovorí zriaďovateľ školy Juraj Droppa, formy a metódy výučby sú na ich škole pestré. Najdôležitejšia je motivácia detí. „Prioritnou úlohou učiteľa je u dieťaťa vzbudiť záujem o predmet a motivovať ho, aby sa chcelo učiť. Nikoho nič nenaučíte, ak to sám nechce. Učiteľ je skôr taký sprievodca, ktorý koordinuje a usmerňuje. Napríklad sa preberá téma srdce, jedna časť žiakov hľadá informácie v knihách, druhá na internete a potom si vzájomne zreferujú, čo sa o danej téme dozvedeli. Učiteľ doplní len chýbajúce informácie,“ priblížil Droppa.

Podľa neho sa rovnako môže stať, že učiteľ príde na vyučovanie, zbadá, že jeden zo žiakov má napríklad slzy v očiach, a zistí, že počas prestávky sa zrejme niečo nepríjemné udialo. Prioritne spolu so žiakmi riešia túto situáciu aj na úkor preberania látky. Keď sa deti upokoja, za zvyšný čas, hoci kratší, tento učiteľ urobí rozhodne viac, než keby učil hneď od začiatku a nikoho zo žiakov by to práve pre vzniknutú situáciu nezaujímalo.

Klasické známky na tejto škole neuznávajú, ale na vysvedčeniach musia byť, keďže žiaci pokračujú na stredných školách. „My známky nepotrebujeme, čísla nepovedia nič rodičom ani žiakom. Nevypovedajú o dieťati v hodnotenom období, či už ide o úroveň vedomostí, alebo proces učenia. Naši žiaci dostávajú najmä slovné vysvedčenia, kde každý učiteľ adresne žiakovi napíše, v čom je dobrý, v čom urobil pokrok a kde by mal pridať,“ konštatovala riaditeľka školy Lenka Mihalicová.

Ako doplnila, ak je niekto dobrý v matematike a stobodovú písomku z tohto predmetu urobí na 60 percent, tak aj sám vie, že neuspel a učiteľ s ním preberá, kde sa stala chyba, aby sa z nej mohol poučiť. Ak však niekto nie je na matematiku, no možno píše vynikajúce slohy a rovnakú písomku urobí na 60 percent, čo je jeho osobné maximum, ktoré si sám stanovil, tak je to úspech.

„Snažíme sa u detí rozvíjať to, v čom sú dobré, a spoznať seba samých. Deti nie sú rovnaké, každé je iné, má iné tempo a môže byť výnimočné v niečom inom, len to v ňom treba rozvíjať a podporovať,“ dodala Mihalicová.

TASR


Komentovať (0)