Sedavý spôsob života je obrovský problém 21. storočia. Podľa odborníkov strávime sedením 6 až 10 hodín denne. Sedavé činnosti sú síce prospešné z hľadiska regenerácie, avšak ak tvoria väčšinu nášho dňa, dalo by sa povedať, že si tým kopeme svoj vlastný hrob.
O tom, že sedenie predstavuje obrovský problém pre zdravie nášho mozgu, sme vás už informovali, no podľa nových zistení škodí aj nášmu fyzickému zdraviu a dokonca patrí medzi rizikový faktor predčasného úmrtia.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dospelým, aby ich týždeň pozostával minimálne z dvoch silových tréningov a aspoň zo 150 minút miernej aktivity – rýchla chôdza či ľahká jazda na bicykli alebo zo 75 minút intenzívnej aktivity, píše profesor zdravotníckych vied Scott Lear pre The Conversation. Avšak tieto odporúčania spĺňa len 73 % dospelých z celého sveta.
Sedenie sa považuje za štvrtý najčastejší rizikový faktor predčasného úmrtia
Odborník vysvetlil, že fyzická nečinnosť je definovaná ako nesplnenie minimálnych pokynov pre aktívny život. Zdôraznil však, že byť fyzicky neaktívny neznamená, že nie ste vôbec aktívni. Pretože mnoho ľudí sa venuje aspoň chôdzi či domácim prácam.
Problém nastáva pri sedavých činnostiach, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu dňa obrovského množstva ľudí. Sedíme v práci, cestou do práce aj po práci – večer doma na gauči pri televízore. No medzi sedavé činnosti sa dokonca radí aj ležanie a státie.
Podľa viacerých štúdií dospelý človek v priemere trávi sedením až 6 hodín denne, no môže to byť pokojne až 10 hodín. Ide o skutočne znepokojivé číslo, pretože fyzická nečinnosť, akou je sedenie, sa považuje za štvrtý najčastejší rizikový faktor predčasného úmrtia.
Sedavé činnosti podľa odborníkov predstavujú tak obrovský problém najmä preto, že vedú k jedinečným fyziologickým zmenám – spomaľujú metabolizmus, oslabuje sa svalstvo, hromadia sa tuky v krvi, čím sa zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu, zvyšuje sa tiež riziko vzniku kŕčových žíl, demencie, rakoviny, srdcových chorôb a predčasného úmrtia.
Sedenie prerušte každých 20 až 30 minút
Jediné, čo vám dokáže pomôcť znížiť mieru týchto rizík, je fyzická aktivita. Scott Lear tvrdí, že z vedeckej štúdie, ktorej je spoluautorom, vyplýva, že u ľudí, ktorí spĺňali odporúčania WHO týkajúce sa fyzickej aktivity, predstavovalo sedenie viac ako šesť hodín denne rovnaké riziko ako u tých, ktorí sedeli menej ako šesť hodín denne, ale odporúčania nespĺňali.
Odborník zároveň uviedol, že sedavých činností sa nedokážeme úplne zbaviť a zároveň ich aj potrebujeme, pretože pomáhajú telu regenerovať. Tiež dodal, že aktuálne je moderné pracovať za stolom, pri ktorom sa dá počas práce za počítačom stáť, čo však tiež nie je ideálne. Pretože dlhodobé státie má za následok zvyšovanie rovnakých rizík ako dlhodobé sedenie.
Vedec preto odporúča sedenie prerušiť každých 20 až 30 minút na približne dve minúty, počas ktorých budete kráčať, skákať či robiť drepy.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku