Premiér Slovenskej republiky Robert Fico sa krátko pred Štedrým dňom vydal do Moskvy, kde sa stretol s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom. Fico mal riešiť tranzit ruského plynu, ktorého prívod má od 1. januára stopnúť Ukrajina, kde Putin už takmer tri roky vedie vojnu. Krátko po tomto stretnutí sa objavili výzvy na dohodu o mieri a cieľovou krajinou, kde sa o ňom má rokovať, sa má, napríklad aj podľa poslanca Rudolfa Huliaka, stať Slovensko.
Zatykač platí aj na Slovensku
Putin po stretnutí s Ficom priznal, že mu slovenský premiér ponúkol územie „svojej krajiny“ ako platformu pre rozhovory medzi Kremľom a Kyjevom.
Na ruského prezidenta však v marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd zatykač, čo zdôvodnil deportáciami ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. Znamená to, že Slovensko, ako krajina, ktorá je signatárom Rímskeho štatútu, by sme ho museli zatknúť.
Na túto skutočnosť upozornil aj Inštitút ľudských práv (IĽP). Z právnej analýzy vyplýva, že mierové rokovania Putina a Zelenského na popud predsedu slovenskej vlády by znamenali putá.
„V súvislosti s vyjadrením Kremľa, že na Slovensku by sa mohli konať rokovania a že je neutrálne, upozorňujeme, že SR je signatárskou krajinou Rímskeho štatútu. Rímsky štatút je základom fungovania Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu. Slovenská republika je dokonca jedným zo zakladajúcich členov ICC,“ pripomína IĽP.
Dodáva tiež, že ICC vydal na Putina medzinárodný zatykač, ktorý je stále v platnosti, a to pre podozrenie zo zodpovednosti za vojnové zločiny na Ukrajine. Voči zatykaču ICC neexistuje právna imunita, a to ani pre úradujúce hlavy štátov.
„Polícia SR by v prípade príchodu Vladimíra Putina, alebo iných predstaviteľov Ruskej federácie, voči ktorým bol vydaný zatykač Medzinárodného trestné súdu (ICC) na naše územie, bola povinná ich zatknúť a vydať do Haagu. Slovenská republika uložila ratifikačnú listinu k štatútu ICC 11. apríla 2002 spolu s ďalšími deviatimi krajinami,“ uviedla právnička IĽP Katarína Klimentová.
Zároveň dodala, že v ten deň sa Medzinárodný trestný súd stal realitou a začal pracovať 1. júla 2002. „Rovnako to, samozrejme, platí napríklad aj v prípade izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý už oznámil, že v januári sa nezúčastní pripomienky 70. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz v Poľsku. Pravdepodobne zo strachu pred zatknutím,“ myslí si.
Nahlásiť chybu v článku