Raný vývoj mozgu s vplyvom obrazoviek ovplyvňuje myseľ detí do budúcna. Nadmerné vystavenie detí obrazovkám môže brzdiť kognitívny rozvoj, kritické myslenie a sociálne zručnosti. TASR o tom informoval neurológ Matej Škorvánek.
Deväťdesiat percent vývoja mozgu prebehne do prvých piatich rokov, preto úvodná fáza vývoja u detí je kritická. Práve v tomto období potrebujú byť rodičia najdôslednejší a najprísnejší.
Negatívny vplyv na vývoj mozgu
„Mozog je v tomto veku extrémne plastický, veľmi rýchlo a citlivo reaguje v podstate na čokoľvek, čo sa doň dostane. Mozog sa práve vyvíja učením, skúsenosťami, tým, s čím sa dieťa stretne, keď niečo vidí, počuje, ohmatá si to, chytí do ruky, cíti. Čím multisenzorickejšie, emocionálnejšie, podfarbenejšie sú tie vstupy, tým väčšiu šancu majú, že do mozgu sa zapíšu a nejakým spôsobom ovplyvnia jeho vývoj,“ uviedol Škorvánek s tým, že prvých pár rokov, keď sa zdá, že dieťa možno nerozumie, nerozpráva, dobre nevníma, je práve obdobie, keď by mali rodičia byť najprísnejší a najkritickejší.
Ďalej doplnil, že extrémne alebo nadbytočné vystavenie obrazovkám, kde dieťa len veľmi pasívne vníma a prijíma nejaké informácie, pôsobí veľmi negatívne na vývoj mozgu. Za normálnych zdravých okolností dieťa potrebuje objavovať, potrebuje všetko oňuchať, ohmatať, oblízať, vypočuť. Jeho schopnosti rozvíja práve kontakt s prostredím buď fyzický, verbálny, alebo mentálny.
Najvčasnejší vývin už nikdy dobehnúť nemusíme
Kontakt s prostredím rozvíja schopnosť kriticky si veci pospájať v rámci konverzácie, pochopiť, aké sú roly jednotlivých účastníkov konverzácie, ako vlastne prebieha verbálna a neverbálna komunikácia.
„Čím väčší objem dňa dieťa prijíma informácie len pasívne bez toho, aby muselo samo nejak intenzívne niečo robiť, aktivovať mozog, tak sa uberá o šancu rozvoja svojho mozgu, svojich kognitívnych schopností. Vlastne to, čo zanedbáme alebo čo nám ujde v najvčasnejšom vývine, je niečo, čo už nikdy dobehnúť neskôr nemusíme,“ dodal Škorvánek.
Nahlásiť chybu v článku