Reportérku zasiahli počas protestov v L. A. gumovým projektilom do nohy: Zatkli už 60 ľudí, situácia sa vyostruje

Asi 60 ľudí zadržali v San Franciscu po nedeľných protestoch proti imigračnej politike prezidenta USA Donalda Trumpa. V Kalifornii pokračujú protestné demonštrácie napriek tomu, že prezident rozhodol o nasadení Národnej gardy, informuje TASR podľa agentúry AFP.ň

Sanfranciská polícia na sociálnej sieti X napísala, že zhromaždenia boli nezákonné. „Jednotlivci v skupine začali páchať násilnosti a trestné činy vrátane napadnutí, vandalizmu a poškodzovania cudzieho majetku,“ vysvetlila polícia. Informovala, že zadržali približne 60 ľudí vrátane mladistvých. Pri potýčkach s demonštrantmi sa zranili dvaja policajti.

Trump nasadil Národnú gardu

Protest v San Franciscu vypukol po demonštráciách, ktoré v centre Los Angeles vyvolali razie imigračných úradníkov. Bezpečnostné zložky počas nich zadržali desiatky osôb, ktoré úrady označujú za nelegálnych migrantov alebo členov gangov.

V Los Angeles dokonca gumový projektil zasiahol austrálsku reportérku Lauren Tomasi. Tá informovala priamo z ulice, keď ju do nohy zasiahla gumená guľka – pravdepodobne vystrelená políciou. Televízia 9News uviedla, že okrem bolesti neutrpela vážnejšie zranenia.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa interezsk (@interezsk)

Napätie v Los Angeles na juhu Kalifornie sa v nedeľu vystupňovalo v reakcii na rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa nasadiť v meste Národnú gardu. Do ulíc vyšli tisíce protestujúcich, ktorí zablokovali jednu z diaľnic a podpaľovali vozidlá. Miestne bezpečnostné zložky proti davu použili slzotvorný plyn, gumové projektily a zábleskové granáty.

Na zvýšenú opatrnosť v Los Angeles a okolí už vyzvala svojich občanov Čína a odporučila im nepribližovať sa k skupinám demonštrantov. Trump tvrdí, že vyslanie Národnej gardy bolo potrebné, pretože kalifornskému guvernérovi Gavinovi Newsomovi sa podľa neho nepodarilo zastaviť protesty proti imigračným agentom.

Národná garda je zvyčajne podriadená príslušnému guvernérovi. Podľa denníka New York Times je to prvýkrát za 60 rokov, čo prezident prevzal jej velenie bez súhlasu guvernéra. Naposledy to urobil prezident Lyndon Johnson v roku 1965 v Alabame na ochranu aktivistov za práva Afroameričanov.

Pozri aj:

Odkaz slobody nezanikne: Univerzita Komenského sa postavila za hodnoty, na 17. november dostanú študenti voľno