Najnovší konsolidačný balík vlády, ktorý má podľa ministerstva financií priniesť úsporu 2,7 miliardy eur, vyvoláva aj medzi ekonomickými analytikmi diskusiu. Odborníci síce uznávajú, že ozdravenie verejných financií je nevyhnutné, no kritizujú spôsob, akým sa konsolidácia realizuje. Upozorňujú najmä na absenciu systémových úspor, prevažujúci dôraz na zvyšovanie daní a odvodov, ako aj negatívny dosah na podnikateľské prostredie, investície a životnú úroveň obyvateľov.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš pripomína, že konsolidácia je „potrebný proces“, no podľa neho sa už tretia vlna ozdravných opatrení pripravila bez širšej odbornej a verejnej diskusie. Namiesto hľadania prorastových opatrení a úspor vo výdavkoch sa vláda opäť opiera najmä o príjmovú stránku rozpočtu, a to vyššie dane a odvody. „To, prirodzene, znižuje atraktivitu nášho podnikateľského a pracovného prostredia a dlhodobý investičný potenciál,“ zdôrazňuje Kočiš.
Odliv mozgov
Dodáva, že doterajšie opatrenia sa prejavili aj v podobe vyššej inflácie, čo zhoršilo situáciu domácností. Aktuálne prijaté zmeny podľa neho zasiahnu najmä disponibilné príjmy ľudí, oslabia ich schopnosť sporiť a tým aj ochotu podporovať rast cez spotrebu. Kritizuje tiež, že vláda namiesto zvyšovania majetkových daní, ktoré považuje za menej škodlivé, zvolila ďalšie zdaňovanie práce a ekonomickej aktivity. To môže podľa Kočiša ešte viac prehĺbiť odlev mozgov.
Štát vôbec nešetrí
Na nedostatok reálnych úspor upozorňuje aj analytik investičnej platformy Portu Marek Malina. Podľa neho vláda aj tentoraz stavia hlavne na príjmoch od domácností a podnikateľov, ktorí sa majú postarať o viac ako polovicu z plánovaných 2,7 miliardy eur. Ako problematické vníma aj rozhodnutie financovať dotácie na ceny energií pre domácnosti z eurofondov v objeme 435 miliónov eur. „Tieto peniaze by mali byť použité na investície, nie na spotrebu. V skutočnosti tak nejde o žiadne šetrenie štátu,“ upozorňuje Malina.
Dodáva, že ani doterajšie ozdravné opatrenia nepriniesli želané výsledky, keď deficit verejnej správy podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tento rok dosiahne až 5,2 % HDP, čo je viac, než si vláda naplánovala, a dokonca viac než v roku 2023, keď súčasný kabinet prevzal moc.
Nemožno hovoriť o skutočnej konsolidácii
Malina varuje, že vyššie dane a odvody, najmä progresívne zdaňovanie, môžu ešte viac prehĺbiť odlev talentovaných mladých ľudí do zahraničia. Tí, ktorí už študujú mimo Slovenska, sa podľa neho nebudú chcieť vrátiť, pretože by ich štát za vyššie príjmy „potrestal“ prísnejšou daňovou sadzbou. To znižuje motiváciu tvoriť pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou a brzdí transformáciu slovenskej ekonomiky smerom k znalostnej spoločnosti.
Obaja analytici sa zhodujú, že bez jasnej dlhodobej vízie, prorastových opatrení a zefektívnenia verejných výdavkov nemožno hovoriť o skutočnej konsolidácii. Súčasné kroky síce môžu krátkodobo znížiť deficit, no z dlhodobého hľadiska podľa nich oslabujú konkurencieschopnosť Slovenska a riskujú, že ekonomika bude ďalej stagnovať.
Nahlásiť chybu v článku