Prišli na to, ako sa sformovala tajomná superštruktúra na dne Tichého oceánu. Je veľká ako Británia

Zvláštna štruktúra na dne Tichého oceánu prekvapuje vedcov. Nachádza sa stovky kilometrov pozdĺž severovýchodného okraja Melanézie a bola formovaná v štyroch etapách, čo je mimoriadne nezvyčajné. 

Od dinosaurov až po súčasnosť

Ako píše portál Science Alert, ide o akýsi geologický cintorín útesov a neúspešných ostrovov. Vedci v novej štúdii publikovanej v časopise Earth and Planetary Science Letters skúmali takzvanú melanézsku hraničnú plošinu (preklad z anglického Melanesian Border Plateau) a dospeli k záveru, že štruktúra vznikla niekoľkými impulzmi podmorských sopiek, ktoré sa začali v čase vlády dinosaurov a pokračuje v podstate až do súčasnosti.

Zvyčajne sa predpokladá, že rôzne štruktúry pod hladinou oceánov vznikli impulzovo, pri jednej erupcii. V tom sa ale táto plošina o rozlohe 222-tisíc kilometrov štvorcových, čo je o trochu menej ako rozloha Spojeného kráľovstva či Rumunska, líši.

Four distinct pulses of volcanism built the Melanesian Border Plateau: Implications for oceanic mid-plate superstructure formation (2024)https://t.co/cBHS4qSRnj pic.twitter.com/ArtWVwr7j2

— Abel Seism🌏Sánchez (@EQuake_Analysis) January 15, 2024

Erupcie sopiek v priebehu času

Štúdia totiž ukazuje, že tu to bolo celé komplikovanejšie. Prvý vznik vedci určili na druhohorné obdobie krieda asi pre 120 miliónmi rokov, a to obrovským vyplavením lávy, ktorá vytvorila celý rad podmorských vrcholov. Druhá fáza nastala pred 56 až 33,9 miliónmi rokov, keď litosféra prešla cez vulkanickú oblasť Arago, čím sa vytvorili ďalšie podmorské hory, ale aj niektoré ostrovy na hladine. Tie ale neskôr erodovali a potopili sa.

V novšej etape, v epoche miocénu pred 23 až 5 miliónmi rokov vulkanická oblasť Samoa opäť vytvorila nové útvary, a tiež ostrovy. A nakoniec v období, ktoré prebieha dodnes, sa na superštruktúre objavili nové sopečné erupcie, keďže litosféra bola deformovaná spätným pohybom platne, uvádza IFL Science.

Na to, aby vedci dokázali toto všetko opísať, museli vybagrovať množstvo hornín z rôznych oblastí a analyzovať ich s inými štúdiami, ktoré im pomohli datovať vek, a tiež vytvoriť celkovú skladačku vzniku melanézskej hraničnej plošiny.

Pozri aj:

Umelá inteligencia rozpoznala niečo zvláštne v slávnom obraze od Raffaela. Vyriešila tak záhadu z 19.…