V 20. rokoch 20. storočia dostal výrobca automobilov Henry Ford odvážny nápad, ako ešte viac zbohatnúť. Projekt niesol názov Fordlândia – malo ísť o mesto vybudované priamo v brazílskom dažďovom pralese v štáte Pará, ktoré by výrobcovi zabezpečilo nezávislosť od ázijských trhov s kaučukom.
Z Amazónie chcel Ford vytvoriť priemyselnú utópiu schopnú vyprodukovať dostatok gumy pre všetky jeho automobily. Mesto malo stelesňovať americký ideál. Ako opisuje IFL Science, plánovali sa veľkolepé budovy, nemocnica, zábavné centrum aj ubytovne pre pracovníkov, ktorí by do pralesa prichádzali ťažiť latex a zabezpečiť spoločnosti trvalý prístup k tomuto kľúčovému materiálu.
Dielo, ktoré bolo vopred odsúdené na neúspech
Myšlienka vznikla len pár rokov po vypuknutí takzvanej kaučukovej horúčky – na prelome 19. a 20. storočia patril kaučuk medzi najžiadanejšie suroviny na svete. Fordlândia mala vyrásť na brehoch rieky Tapajós, hlavného prítoku Amazonky.
Od úplného začiatku však projekt narážal na vážne problémy – stavebný materiál prichádzal pomaly, pracovné podmienky boli príšerné. Robotníci sa sťažovali na prísne harmonogramy, obmedzenú stravu, a hlavne na prísny zákaz alkoholu. Prácu komplikovala aj prítomnosť jedovatých hadov a iných nebezpečných zvierat – tisíce robotníkov museli preto čistiť obrovské plochy pralesa ručne.
Spoluzakladateľ a prezident The Intercept Brasil Andrew Fishman zdôrazňuje, že podobný experiment bol jediný svojho druhu – ale z dobrého dôvodu. Fordov plán zakladať v Amazónii monokultúrne plantáže kaučukovníkov bol vopred odsúdený na neúspech. Miestni obyvatelia vedeli, že ak sa stromy vysadia príliš husto, rýchlo ich napadnú plesne a škodcovia. Vedeli, že biodiverzita je pre úspech kľúčová. Ford, dúfajúc v americkú priebojnosť a technológie, však všetky tieto varovania ignoroval.
„Ford bol presvedčený, že koná Božie dielo, keď dobýja les a prináša ‘civilizáciu’ a hospodársky pokrok národom džungle, ktoré považoval za zaostalé,“ napísal Fishman. „Lenže v Amazónii kaučukovníkové plantáže neexistovali nie z nevedomosti, ale práve preto, že miestni veľmi dobre vedeli, čo sa stane.“
Plantáž nakoniec skolabovala pod náporom plesní a húseníc. Robotníkov sužovali choroby, podvýživa, neľudské pracovné podmienky i útoky hadov a netopierov. Projekt ešte viac podlomil obrovský požiar, ktorý vznikol pri čistení pôdy a patrí k najničivejším lesným požiarom spôsobeným človekom v histórii Amazónie.
Henry Ford samotnú Fordlândiu nikdy nenavštívil. V roku 1945 jeho vnuk projekt definitívne odpísal – so stratou, ktorá by dnes predstavovala približne 350 miliónov dolárov. Fordlândia však úplne nezmizla. Prales síce začali opäť rekultivovať, no dnes je to, čo malo byť impérium, domovom približne 2- až 3-tisíc ľudí.
Nahlásiť chybu v článku