Prečo zostala v pôvodnom stave? Takto vyzerá izba francúzskeho vojaka, ktorej sa už takmer 96 rokov nikto nedotkol

Obdobie medzi rokmi 1914 a 1918 sa do histórie zapísalo ako „Veľká vojna“. Na dejepise nás učiteľky učili všetky fakty, ako napríklad príčiny vypuknutia vojny, kde ležali fronty, kto bojoval na strane Dohody a kto na strane Dvojspolku. Čo sa však na hodinách dejepisu nedozviete, sú osudy a príbehy desiatok miliónov vojakov, ktorí narukovali a bojovali zoči-voči svojim rovesníkom na druhej strane. Vojaci boli nútení opustiť svoje rodiny a svoj domov, aby mohli nasadiť život za svoju krajinu. Dnes, po takmer 99 rokoch od vypuknutia vojny, objavili vo Francúzsku hotový poklad – izbu mladého francúzskeho vojaka, ktorá zostala zakonzervovaná od roku 1916, kedy ju opustil.

Prečo zostala izba v pôvodnom stave?

Dodnes bolo pre historikov, vojnových nadšencov a širokú verejnosť meno Hubert Rochereau neznáme. Toto meno nosil mladý francúzsky vojak, ktorý žil v malej dedine Bélâbre kdesi v strednom Francúzsku. Hubert narukoval do armády v roku 1916 a, bohužiaľ, zomrel v Belgicku na konci vojny. Jeho rodičia sa rozhodli, že z jeho izby spravia pamätník a nechajú všetky veci na mieste tak, ako ich tam Hubert pred odchodom nechal. Po tom, čo v roku 1935 pár dom predal, stanovili, že v izbe sa nemôže vykonať akákoľvek zmena po dobu 500 rokov.

V izbe môžeme nájsť Hubertov portrét, rôzne fotky, vojenskú čiapku, rôzne knihy, pôvodný nábytok, obrazy. Na vešiaku tam dokonca visí aj vojenská uniforma, ktorú za ten čas prehryzli mole. Starosta dedinky Laurent Lorche na margo objavenej izby povedal: „Keď vojdete do izby, uvidíte všetko v tom stave, v akom to vojak po sebe zanechal. Predstavujem si to, ako keď objavitelia prvýkrát odkryli starodávnu hrobku či pyramídu. Bola by škoda, keby táto izba zmizla. Ako nadšenca histórie cítim, že je dôležité nezabúdať na obetu vojakov, akým bol aj Hubert Rochereau.“

Hubert Rochereau vyštudoval francúzsku vojenskú školu v Saint-Cyr. Zomrel 26. apríla 1918 v anglickej poľnej nemocnici a bol pochovaný na britskom vojenskom cintoríne. Jeho rodičia nevedeli, kde bol ich syn pochovaný až do roku 1922. Následne jeho pozostatky previezli na miestny cintorín v jeho rodnej dedine, kde leží dodnes.

Odkryl sa teda jeden z miliónov príbehov mužov, ktorí svoj život obetovali pre svoju rodnú zem a umierali na poliach, v zákopoch. Možno ešte kdesi v Európe môžeme nájsť nejakú miestnosť s podobným osudom, ako je práve táto. Možno tam odpočíva ďalší osud neznámych vojakov. Ktovie…

Pozri aj: Čo by sa stalo, keby z našej Zeme náhle zmizla všetka voda?

thevintagenews.com