V hlade totiž neraz nakúpime aj veci, ktoré by sme za bežných okolností do košíka nedali. Najradšej by sme si vzali celý regál so sladkosťami a zrazu máme chuť na všetko nezdravé, čo by sme inokedy riadne zvážili. Alebo odídeme s troma vrecúškami zemiakových lupienkov. Prečo je to tak?
Ak sme hladní, konáme impulzívnejšie
Ako informuje portál Science Times, ak sme hladní, mali by sme odložiť akékoľvek rozhodovanie, nielen to týkajúce sa nákupov potravín. Vtedy totiž v našom organizme stúpa hladina hormónu ghrelínu. Ten zvyšuje chuť do jedla, píše SciTechDaily. Práve hladina ghrelínu rozhoduje o tom, či zatúžime po okamžitej malej odmene alebo okamžité uspokojenie odložíme a radšej počkáme na neskoršiu, no väčšiu odmenu.
Mení sa naše správanie, ale aj rozhodovanie. Hladina ghrelínu v našom tele sa počas dňa mení v závislosti od toho, kedy sme jedli a aký je náš metabolizmus. Upozorní mozog na to, že je čas na jedenie a ovplyvňuje systém odmien v mozgu. Aby vedci otestovali, ako ghrelín ovplyvňuje naše rozhodovacie procesy, vykonali experiment, ktorého súčasťou bolo 84 žien vo veku od 10 do 22 rokov. 50 z nich trpelo poruchou príjmu potravy, napríklad anorexiou.
Odborníci merali hladinu ghrelínu v krvi pred prijímaním potravy a počas jedenia štandardizovaného pokrmu, ktorý sa podáva pacientom s poruchou príjmu potravy. Niektorí účastníci výskumu pred jedlom držali pôst. Po jedení boli požiadaní, aby sa zúčastnili experimentu, v rámci ktorého robili hypotetické finančné rozhodnutia. Ich úlohou bolo rozhodnúť sa, či chcú odmenu 20 dolárov okamžite, alebo počkajú 14 dní a dostanú odmenu 80 dolárov.
Dôležité rozhodnutia radšej odložte na neskôr
Výsledky výskumu vedcov zaujali. Ukázalo sa totiž, že zdraví ľudia s vyššou hladinou ghrelínu sa častejšie rozhodli pre okamžitú, no menšiu odmenu. To znamená, že keď sme hladní, máme sklon rozhodovať sa a konať impulzívnejšie. Túto domnienku potvrdil aj ďalší výskum. Zúčastnili sa ho dve skupiny participantov. Jedna z nich bola najedená, kým druhá mala držať najmenej 10 hodín trvajúci pôst.
Princíp bol rovnaký ako v predošlom výskume. Oboch skupín sa vedci ľudí pýtali, či chcú okamžitú, ale malú odmenu vo forme hudby, jedla alebo peňazí teraz hneď, alebo väčšiu odmenu neskôr. Výsledky boli podobné. Najedený človek bol na vyššiu odmenu ochotný čakať napríklad aj 35 dní. Hladní ľudia vydržali na odmenu čakať nanajvýš 3 dni.
Nech teda ide o akúkoľvek odmenu, keď sme hladní, chceme svoju potrebu uspokojiť okamžite. Platí to aj v prípade finančných rozhodnutí, ktoré môžu ovplyvniť našu budúcnosť. Jednoducho povedané, ak ste hladní, dôležité rozhodnutie radšej odložte na neskôr.
Budete mať s nimi dokonalého Valentína: 10 skvelých romantických filmov, ktoré si užijú ženy aj muži
Nahlásiť chybu v článku