V Národnom archíve na pražskom Chodovci sa dvadsať rokov ukrývala obálka, ktorá vzbudzovala veľkú pozornosť. Obsahovala posledné slová prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka a dnes ju pred zrakom celého sveta otvorili.
Do archívu ju v roku 2005 odovzdal Antonín Sum, posledný osobný tajomník Jana Masaryka. Samotný list však má 88 rokov. Na obálke je dátum uloženia a poznámka „pečať do roku 2025“. Ten čas práve prišiel a dnes ju otvoril český prezident Petr Pavel.
Otvorenie obálky
Pri otváraní obálky bol spolu prezidentom prítomný aj Masarykov pravnuk Tomáš Kotík, riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček a viacerí historici, odborníci a pracovníci archívu. Samotnú obálku otvorila historička a následne začalo rýchle skúmanie originality a toho, či neobsahuje nejaké citlivé informácie. Väčšina listov bola napísaná v angličtine.
Obsah mal päť strán a ako sa ukázalo, list je autentický. Na začiatku bol odkaz od Antonína Suma, ktorý potvrdil, že ide o odkaz od Masaryka z jeho posledných dní. Podľa odborníkov však nejde o list, ale skôr o záznam a podľa prvotnej analýzy nepochádza z roku 1937, ale zrejme 1934, keď si Masaryk myslel, že umiera. Zaznamenáva Masarykove slová o jeho zdravotnom stave. Píše v ňom, ako by mal vyzerať jeho pohreb.
„Som chorý, vážne chorý. Je to koniec, ale nebojím sa. Budete pokračovať v práci. Viete ako, ale musíte byť opatrní. Viete, ako sa správať a nemusím Vám hovoriť nič viac. Som teraz skutočne neschopný,“ znel prvotný voľný preklad jedného z listov podľa Dagmar Hájkovej z Masarykovho ústavu a archívu Akadémie vied ČR
Je možné, že pri tom mohli byť aj iní ľudia, napríklad dcéra Alica alebo aj Edvard Beneš, lebo je to aj politické posolstvo, ako sa správať k ostatným obyvateľom mnohonárodného Československa. „Nemcom dajte, čo si zaslúžia, ale nie viac,“ povedal Masaryk. Slovenského politika Andreja Hlinku označil za hlupáka. Dôvodom bol jeho postoj k Maďarom, jeho syn Jan Masaryk ale dodal, že Hlinkovi treba odpustiť.
Masaryk hovorí v liste o Nemcoch ako o poctivých ľuďoch, ktorí však nemajú problém kradnúť. Ďalej hovorí, že s hlúpymi ľuďmi sa toho nedá veľa spraviť. Dodáva, že smrti sa netreba báť. Treba však dodať, že obálka si vyžaduje hlbšie skúmanie a až potom bude možné publikovať ucelenejší prehľad o obsahu.
Dokument presne pred dvadsiatimi rokmi odovzdal historikovi Jiřímu Křesťanovi z Národného archívu tajomník Jana Masaryka Antonín Sum s pokynom, aby bol otvorený až o dvadsať rokov. Tvrdil, že obsahuje slová prvého československého prezidenta, ktoré krátko pred smrťou nadiktoval svojmu synovi Janovi. Ten mal list až do svojej smrti v roku 1948. Všetky písomnosti po ňom prevzal jeho tajomník Antonín Sum, ktorý ich poslal do Škótska, kde ich mal na starosti Masarykov bývalý tajomník Lumír Soukup.
Po jeho smrti v roku 1991 sa celá zbierka písomností dostala opäť do rúk Sumovi, ktorý ju v roku 1996 odovzdal Národného archívu. Samotnú obálku si ponechal do roku 2005. Jej obsah údajne čítal, znepokojil ho a s vnučkami T. G. Masaryka sa vraj dohodli, že ju až do roku 2025 zapečatia. Sum zomrel v roku 2006, obsah obálky tak zrejme nikto zo žijúcich ľudí doteraz nepoznal.
Slovenku si mal Epstein kúpiť ako otrokyňu na sex, keď mala len 15 rokov: Neskôr mu mala pomáhať, oficiálne je nezvestná
Bitka, ktorá rozhodla o 2. svetovej vojne: V Stalingrade stratili obe strany milión vojakov, pre nacistov to bol ale koniec
Doktorka farmácie: Infúzie vitamínu C sú pre zdravých ľudí zbytočné a môžu byť rizikové. Prevetrajú tiež peňaženky
Zvládne byť prorokom každý? Naša redakcia predpovedala 46 vecí na rok 2025, vyše 44 % z toho správne
Matka 10 detí 25 rokov držala v zajatí dievča. Boli sme v reštaurácii z novej epizódy Na nože, zostali sme nespokojní
O obľúbenom animáku Tom & Jerry sa šíri konšpirácia, ktorú ste možno počuli aj vy. Pravda je však inde
Navštívili sme nádherné miesto na Slovensku, zamilovali sme si ho. Je zaradené medzi „Sedem divov Turca“
Strčil prsty do vagíny a pozrel sa dnu, keď sa to považovalo za nechutné: Otec gynekológie experimentmi mučil otrokyne










Nahlásiť chybu v článku