Dezinformačnú scénu obohatila nová horúca téma – výstavba veterných elektrární. Slovensko sa plánuje týmto smerom rozvíjať, no nájdu sa ľudia, ktorí o téme šíria poriadne dezinformácie.
Ministerstvo životného prostredia začiatkom apríla predstavilo svoje vízie v oblasti veterných parkov. Zverejnilo návrh s názvom Metodika pre rozvoj veternej energetiky v SR, ktorý počíta najmä s prípravou akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie.
Odvtedy sa spustila lavína výziev na zastavenie plánov a upozornení na škodlivé účinky veterných turbín. Odborníci však upozorňujú, že ide o dezinformácie.
Zaostávame za zvyškom Európy
Veterná energia ako jeden zo zdrojov obnoviteľnej energie sa zaraďuje medzi tie výhodnejšie. Pri jej prevádzke na tvorbu elektriny sa neprodukujú emisie CO2 a netvorí sa žiaden odpad, a preto sa označuje ako „čistá“ či „zelená“ energia.
Rovnako sa tým znižujú aj náklady na prevádzku oproti ostatným formám tvorby energie.
V neposlednom rade výhody prináležia aj regiónom či samotným obciam, ktoré môžu ťažiť z umiestnenia veterných turbín na ich území, a to vďaka financiám od investorov.
Aj napriek tomu v oblasti veternej energie výrazne zaostávame. Na Slovensku doteraz máme iba 5 veterných turbín – štyri vo veternom parku v obci Cerová a jednu v Myjave na Ostrom vrchu.
Desiatky rokov neboli postavené žiadne ďalšie, čím oproti susediacemu Rakúsku výrazne zaostávame. Práve tam môžete vidieť veterné turbíny na každom kroku. Najväčším problémom sú zložité povoľovacie procesy, ktoré investorom bránia v rozbehnutí projektov. Na takéto elektrárne sú u nás vhodné len niektoré časti územia, nie všade je totiž veternosť dostatočná. Aj tieto faktory investorov odrádzali.
To by sa však malo v budúcnosti zmeniť. Ako uviedla Slovenská asociácia udržateľnej energetiky, aktuálne sa pripravujú projekty na výstavbu nových veterných turbín po celom Slovensku.
„Ide o približne 200 elektrární, teda vrtúľ rozmiestnených v šiestich krajoch po celom Slovensku,“ potvrdil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Jedným z projektov má byť výstavba veternej elektrárne medzi Topoľčanmi a Nitrou v oblasti šiestich obcí, ktoré sa nachádzajú vedľa seba, informuje MY Topoľčany. Tam sa plánuje postaviť 18 veterných turbín na poliach mimo obývaného územia.
Počet dezinformácií stúpol
Sociálnymi sieťami sa po informáciách o rozbehnutí výstavby veterných elektrární začali šíriť dezinformácie o ich negatívnych vplyvoch na ľudí a životné prostredie.
Najčastejšie sa spomína vysoký hluk turbín, ktorý by vraj obmedzoval ľudí v spánku a údajný úhyn zvierat, ktorý by turbíny spôsobili. Tieto informácie vyvrátil Slovenský plynárensky priemysel (SPP), ktorý to podkladá viacerými štúdiami.
Obavy z nadmerného hluku sú podľa SPP zbytočné. Hluk z turbín pochádza najmä z okolia ich strojovní, ktoré sú vysoko nad zemou. Vo vzdialenosti približne 500 metrov od veternej turbíny dosahuje hluk úroveň približne 40 dB. Takúto hlučnosť dosahujú napríklad zvuky počítačov v kancelárii. Takáto úroveň zvuku je dokonca aj v súlade s nočnými normami pre hluk. Ak by turbíny boli hlučné, nespĺňali by už také prísne predpisy, ktoré stanovujú normy pre ich výstavbu. To by znamenalo neudelenie kolaudačného rozhodnutia, čím by nemohlo dôjsť k prevádzkovaniu turbíny.
Slováci sa v diskusiách na sociálnych sieťach odvolávajú aj na úhyn zvierat v okolí turbín. Aj v tomto prípade ide iba o nepodložené informácie. Výskumy ukazujú, že zvieratá, vrátane vtákov, môžu žiť v oblasti veterných turbín bez akýchkoľvek negatívnych vplyvov na ich zdravie. SPP pripomína napríklad rakúsky výskum vtákov v oblasti veterných parkov, kde dokonca zaznamenali po ich výstavbe zvýšený výskyt.
Moderné veterné turbíny sú vybavené protikolíznym systémom, ktorý je schopný identifikovať letiace vtáky a môže zapnúť vizuálne a zvukové výstražné upozornenia . V prípade pretrvávajúceho rizika sa veterná turbína môže aj sama vypnúť. Riziko zrážky vtákov s turbínou veternej elektrárne je podľa štúdie len 0,007 %.
Petície aj referendá
Napriek tomu sa začalo na internete objavovať veľké množstvo petícií a výziev na zastavenie projektov na výstavbu veterných parkov. V obci Dolné Saliby (okres Galanta) prešli dezinformácie do takého extrému, že obyvatelia zvolali referendum. Na otázku “Súhlasíte s vybudovaním veterných parkov v katastrálnom území obce Dolné Saliby?” prišlo z oprávnených 1720 voličov odpovedať iba 698 – z toho 86 voličov hlasovalo za „áno“. Účasť 40,58 % znamenala pre nespokojnú časť obyvateľov neúspech a „prehru“ v boji proti veterným parkom.
Rovnaký scenár sa odohral aj v obci Šurianky (okres Nitra), kde sa referenda zúčastnilo zo 488 oprávnených voličov až 210 (43,03 % účasť), čo je takmer polovica. Prekvapením však je, že 119 z nich hlasovalo v otázke za umiestnenie veterných elektrární kladne, čo naznačuje spokojnosť s plánovanou výstavbou.
Obcí, kde kvôli téme zvolali referendum, je však viac, čo naznačuje zvýšenú nedôveru obyvateľov vo veterné elektrárne.
Počet dezinformácií stúpol, výstavba elektrární je pre štát výhodná, hovorí odborník
Portál interez oslovil energetického špecialistu Rastislava Tvaroga zo spoločnosti TWG. Ten vidí výstavbu a vývoj veterných elektrární na Slovensku pozitívne.
„Výstavba veterných elektrárni je určite pre štát výhodná. Slovensko sa zaviazalo plniť záväzky spojené s navyšovaním kapacity obnoviteľných zdrojov energie. Ak Slovensko nebude plniť tieto záväzky, hrozia mu rôzne pokuty a potencionálne aj strata prestíže v očiach veľkých investorov. Energia z vetra je závislá len od prírody a neovplyvňuje ju žiaden dodávateľ energie. Takže veterná energia je jednoznačne výhodná,“ hovorí odborník.
Aj on si všimol to, že počet dezinformácií v tejto oblasti stúpol. Tvarog však upozorňuje, že veterné elektrárne na Slovensku prakticky neexistujú a takéto informácie nie je možné porovnávať na domácej pôde.
„Stačí sa pozrieť na Rakúsko – táto krajina sa považuje za “zelenú“. Keby boli veterné elektrárne nejako zásadne škodlivé, neboli by ich také množstvá,“ dodal špecialista.
Často skloňované znižovanie cien nehnuteľností, ktorého sa Slováci obávajú, môže podľa Tvaroga nastať pri nevhodnom výbere lokality veterných elektrární.
„Obavy zo znehodnotenia pozemkov a okolia elektrární sú pri nevhodnom výbere lokality na mieste. Pri správnom umiestnení sú veterné elektrárne úplne v poriadku. Takže treba dbať na správny výber lokality, uisťovať verejnosť, že proces je transparentný a tým by sa mali obavy rozptýliť,“ vysvetľuje.
Jednou z hlavných výhod veterných elektrární je podľa špecialistu prínos pre životné prostredie. Klasické spôsoby výroby elektriny, ktoré nemusia byť zrovna najekologickejšie, sa môžu tak šetriť a využívať sa môže „zelenšia“ alternatíva. Upozorňuje však, že pre bežného človeka takýto prínos nie je uchopiteľný. Zavedením veterných elektrární nedôjde ani k badateľnému zlacneniu elektrickej energie, ako si niektorí mylne predstavujú.
Nahlásiť chybu v článku