Foto: NASA/JPL-Caltech / Public domain

Urán je aj kvôli jeho veľkej vzdialenosti jednou z najmenej preskúmaných planét slnečnej sústavy.

Urán je siedmou, a teda predposlednou planétou našej sústavy. Svojou veľkosťou predstavuje tretiu najväčšiu planétu a spolu s Neptúnom je zaradený medzi plynné a ľadové obry. Najväčší výskum tejto planéty podnikla ešte v roku 1986 sonda Voyager 2, ktorá okolo neho prelietala a zbierala údaje. A tieto staré, 33-ročné údaje teraz poslúžili k významnému objavu.

Sonda Voyager 2 preletela vo výške 81 433 km od mrakov Uránu. Ako uvádza portál Phys, počas preletu objavila 11 nových mesiacov a zistila, že teplota na Uráne je -214 stupňov Celzia. Na Zem poslala približne 8 000 fotografií a súbor údajov, ktoré sú doposiaľ najpodrobnejším monitorovaním tejto planéty.

Na objav sa čakalo 33 rokov

Merania, ktoré boli „v šuplíku“ vyše tri desaťročia, sa rozhodli analyzovať dvaja vedci. Gina DiBraccio a Dan Gershman v nich našli zvláštne údaje, ktoré ich po podrobnej analýze presvedčili o tom, že keď Voyager 2 prelietal okolo Uránu, nachádzal sa v plazmoide – akejsi kozmickej bubline obsahujúcej plazmu, ktorá nasáva ióny z atmosféry a ovplyvňuje ju.

Porovnanie veľkosti Uránu so Zemou. Foto: Urhixidur / Public domain

Známy proces

Tento proces vedci pozorujú aj v okolí Zeme či ďalších objektov slnečnej sústavy. Dobrým príkladom, ako plazmoid môže ovplyvniť celú planétu, je Mars. Ten bol kedysi planétou s oceánmi a hustou atmosférou, avšak plazmoid ho ovplyvnil do súčasnej podoby a zmenil Mars na suchú červenú planétu.

Posledná fotka Uránu zo sondy Voyager 2. Foto: NASA / Public domain

Tisice kilometrov veľký valec

Vedci tvrdia, že plazmoid má valcovitý tvar a enormné rozmery, odhadli ich na 204-tisíc kilometrov krát 400-tisíc kilometrov. Jeho vplyv na Urán nemusí byť vôbec zanedbateľný a môže byť zodpovedný za stratu hmotnosti planéty od 15 do 55 percent. Tento proces však bude trvať miliardy rokov.

Umelcká predstava sondy Voyager 2. Foto: NASA/JPL / Public domain

Prečo sa to nezistilo skôr?

Pri týchto zisteniach sa možno mnohí udivujú, že takéto niečo sa neodhalilo skôr. Na to majú vedci jednoduché vysvetlenie, ktoré vysvetľujú na našej Zemi. „Predstavte si, že jedna kozmická loď práve preletí okolo Zeme a pokúsi sa ju celú charakterizovať,“ vraví DiBraccio. „Takýto prelet vám očividne nič nepovie o takých významných súčastiach planéty ako je Sahara či Antarktída,“ dodáva.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )