Európska únia (EÚ) v pondelok, na zasadnutí Rady EÚ pre obchod v Bruseli, privíta amerického ministra obchodu Howarda Lutnicka. Ministri obchodu krajín EÚ budú od neho požadovať viac colných výnimiek na produkty pôvodom z EÚ, vrátane vína. Na informácie tlačovej agentúry AFP upozornil spravodajca TASR. Slovensko na zasadnutí v Bruseli zastupuje ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).
Na programe rokovaní s americkými partnermi bude implementácia júlovej dohody o clách medzi USA a EÚ, ako aj globálne otázky, najmä však nadmerná kapacita výroby a protekcionizmus.
Americký prezident Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová koncom júla uzavreli dohodu, podľa ktorej väčšina exportov EÚ podlieha 15-percentnej americkej colnej sadzbe. EÚ sa však snaží vyrokovať ďalšie výnimky pre rôzne sektory.
Rokovania stále prebiehajú
Aj napriek júlovej dohode, ktorá ešte stále čaká na schválenie Európskym parlamentom (EP), aby mohla byť implementovaná, obe strany priznávajú, že zostali niektoré nevyriešené otázky.
Ministri obchodu členských krajín EÚ na pondelňajšom stretnutí v Bruseli počas pracovného obeda privítajú medzi sebou Howarda Lutnicka a tiež amerického obchodného splnomocnenca Jamiesona Greera.
Greer už v nedeľu rokoval aj s eurokomisárom pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Marošom Šefčovičom. Slovenský komisár sa v pondelok ráno stretol aj s Lutnickom, ešte pred začatím rokovaní ministrov zodpovedných za obchodnú politiku.
Na zasadnutí ministrov by sa mala zúčastniť aj eurokomisárka pre technickú suverenitu Henna Virkkunenová, a to kvôli digitálnym pravidlám. Možné vyššie zdanenie amerických technologických gigantov a ukladanie pokút zo strany EÚ kvôli porušovaniu jej pravidiel vytvára napätie medzi transatlantickými partnermi.
Podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ mali zástupcovia členských štátov EÚ v piatok (21. 11.) dokončiť zoznam sektorov, ktoré chcú oslobodiť od amerických ciel, podľa AFP išlo aj o vína a liehoviny, prípadne aj cestoviny.
Vzťahy zostávajú napäté
AFP upozornila, že Taliansko sa v októbri obrátilo na Washington aj Brusel v snahe odradiť Spojené štáty od zavedenia predbežných antidumpingových ciel vo výške viac ako 91 percent na cestoviny od januára 2026. Terajšie clo je 15-percentné.
Vzťahy medzi transatlantickými spojencami zostávajú napäté. Spojené štáty tlačia na Brusel, aby zrušil digitálne a ekologické pravidlá, ktoré americká strana považuje za „necolné“ prekážky obchodu. Únia však trvá na tom, že jej digitálne zákony nemôžu byť predmetom diskusie.
EÚ sa rovnako snaží o dohodu s Washingtonom, aby americká administratíva znížila svoje 50-percentné clá na oceľ. Brusel navrhuje vytvoriť širšiu „alianciu pre kovy“ so Spojenými štátmi, ktorej spoločným cieľom by mala byť snaha ochrániť svoje ekonomické záujmy pred nadmernou kapacitou ocele, predovšetkým z Číny.
Trump počíta so zvýšením príjmov
Americký prezident Donald Trump tvrdí, že príjmy z jeho ciel v nasledujúcich mesiacoch „prudko vzrastú“, keďže zásoby lokálnych dovozcov sa vyčerpávajú. TASR o tom informuje na základe správy portálu businesstimes.
Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že firmy v USA si vytvorili zásoby, aby sa v blízkej budúcnosti vyhli jeho clám. Tieto zásoby sa však „vyčerpávajú“, čo podľa neho povedie k tomu, že podniky budú platiť clá za viac tovarov.
„Clá sa čoskoro začnú platiť za všetko, na čo sa vzťahujú, bez vyhýbania sa plateniu, a vybrané sumy sa prudko zvýšia,“ povedal. Trump zároveň dodal, že sa teší na rozhodnutie Najvyššieho súdu o jeho clách, keďže skúma zákonnosť núdzových právomocí, ktoré použil na zavedenie ciel.
Prezident Trump už dlho tvrdí, že jeho clá prinesú bezprecedentné fiškálne príjmy, ktoré sa potom použijú na vyrovnanie rozpočtového deficitu. Spomenul tiež možnosť vyplácania dividend občanom USA z colných príjmov.
Správa amerického ministerstva financií za rok do 30. septembra 2025 ukázala, že vláda vybrala v tomto období na colných poplatkoch 195 miliárd USD (169,27 miliardy eur), čo je o vyše 250 % viac ako rok predtým.
Analytici však spochybnili vplyv príjmov z ciel v krátkodobom horizonte na deficit štátneho rozpočtu, ktorý sa v roku 2025 odhaduje na približne 1,8 bilióna USD.
Nezávislý think tank, Výbor pre zodpovedný federálny rozpočet, nedávno uviedol, že Trumpove clá na súčasnej úrovni prinesú do roku 2035 približne tri bilióny USD.
Hoci to kompenzuje veľkú časť vládnych výdavkov, think tank varoval pred zmenami v politike, ako aj pred možnými právnymi spormi proti clám.
Ďalší think-tank, Tax Foundation, upozornil, že Trumpove clá pravdepodobne nebudú stačiť na financovanie výplaty dividend, minimálne v rokoch 2025 a 2026.
Trumpove clá sú tiež terčom kritiky v súvislosti s potenciálnym zvýšením inflácie v USA.
Prezident nedávno podpísal nariadenia o oslobodení niekoľkých dovážaných potravín a poľnohospodárskych produktov od ciel pre obavy z ich vplyvu na ceny potravín.
Nahlásiť chybu v článku