Keďže ľudia spaľujú fosílne palivá a zvyšujú teploty, už teraz dochádza k častejším a silnejším vlnám horúčav, povodniam, suchám a lesným požiarom. Vedci však varujú pred ešte horšími dosahmi, ktoré súvisia s ich najnovším zistením.
Ako informuje portál CNN, naša planéta zažíva „novú realitu“, keďže dosahuje prvý z radu katastrofických a potenciálne nezvratných bodov zlomu v klíme. Na rozsiahle odumieranie koralových útesov upozornila prelomová správa vypracovaná 160 vedcami z celého sveta. Tí varujú, že zmena klímy môže narušiť rovnováhu kľúčových systémov Zeme – od amazonského dažďového pralesa po polárne ľadové štíty – do takej miery, že sa zrútia a spôsobia katastrofické následky na celej planéte.
Z farieb sa stalo more bielej
„Rýchlo sa blížime k viacerým bodom zlomu v systéme Zeme, ktoré by mohli transformovať náš svet s devastujúcimi dôsledkami pre ľudí a prírodu,“ povedal Tim Lenton, profesor na Global Systems Institute na University of Exeter a autor správy uverejnenej v nedeľu.
Podľa správy sú prvými teplovodné koraly. Od roku 2023 zažívajú koralové útesy vo svete najhoršie masové bielenie v histórii, keďže oceány dosahujú rekordne vysoké teploty a postihnutých je viac ako 80 % útesov. Podvodný svet plný farieb a života nahrádza vybielená krajina, v ktorej dominujú morské riasy.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Teraz sme (koralové útesy) dostali za hranicu toho, čo dokážu zvládnuť,“ povedal Mike Barrett, hlavný vedecký poradca World Wildlife Fund UK a spoluautor správy. Ak sa globálne otepľovanie nezvráti, „rozsiahle útesy, ako ich poznáme, zmiznú,“ napísali autori.
Vedci varujú pred rozsiahlymi následkami. Koralové útesy sú totiž nevyhnutným biotopom pre morské druhy, sú dôležité pre potravinovú bezpečnosť, prispievajú biliónmi k globálnej ekonomike a chránia pobrežné oblasti pred búrkami. Ak budú teploty naďalej stúpať, situácia sa pritom môže ešte zhoršiť.
Podľa správy je planéta na pokraji viacerých ďalších bodov zlomu, keďže je takmer isté, že nedosiahne globálne dohodnutý cieľ obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou.
Kolaps môže spôsobiť hlboké mrazy aj monzúny
Jedným z najalarmujúcejších z nich je potenciálny kolaps Atlantickej meridionálnej obehovej cirkulácie, kľúčovej siete oceánskych prúdov známej ako AMOC. To by malo katastrofálne globálne dôsledky, ktoré by časti sveta vrhli do hlbokého mrazu, iné by oteplili, narušili monzúnové obdobia a zvýšili hladinu morí.
„Teraz existuje riziko, že ku kolapsu by mohlo dôjsť ešte za života ľudí, ktorí sa dnes narodili a žijú na tejto planéte,“ povedal Barrett.
Svet nie je pripravený na dosahy prekročenia týchto bodov zlomu, povedala Manjana Milkoreit, výskumníčka na Katedre sociológie a humánnej geografie Univerzity v Osle a autorka správy. Súčasné politiky a medzinárodné dohody sú „navrhnuté pre postupné zmeny, nie pre takéto náhle, nezvratné a vzájomne prepojené zmeny“, pokračovala. Ako vlády teraz zareagujú, „môže ovplyvniť systém Zeme na veľmi dlhú dobu“, dodala.
Opatrenia, ktoré správa požaduje, zahŕňajú rýchle zníženie znečistenia, ktoré otepľuje planétu, a zvýšenie odstraňovania uhlíka z atmosféry. Svet prekročí hranicu 1,5 stupňa, povedal Lenton, ale kľúčom bude minimalizovať ďalšie otepľovanie nad túto úroveň a čo najrýchlejšie znížiť teplotu späť.
Napriek alarmujúcim zisteniam správa priniesla aj niektoré pozitívne správy vrátane „radikálneho globálneho zrýchlenia“ solárnej energie a elektrických vozidiel, ako aj batérií a tepelných čerpadiel. Po nahradení je nepravdepodobné, že sa znečisťujúce technológie vrátia, pretože čistejšie možnosti sú lacnejšie a lepšie, zistila správa.
Nahlásiť chybu v článku