Tím výskumníkov testoval 132 dobrovoľníkov s rôznou úrovňou kondície a pôvodu. Účastníci boli náhodne rozdelení do dvoch skupín:
- intervenčná skupina absolvovala 8-týždňový program cyklistiky a silového tréningu,
- kontrolná skupina mala len oddychový režim.
Na začiatku programu sa testovala ich výkonnosť:
- sila sa hodnotila pomocou klikov, držania dosky („plank“, pozn. red.) „do zlyhania“ a výskoku s okamžitým opätovným doskokom (tzv. „countermovement jump“),
- nasledovala 30-minútová nízko intenzívna jazda na bicykli,
- po krátkej prestávke absolvovali test VO₂ max – test maximálnej kapacity kyslíka pri záťaži.
Tréningový program zahŕňal:
- Tri cyklistické tréningy týždenne:
- 60 minút pomalého jazdenia v nízkej intenzite,
- 30 minút jazdy v strednej, ale udržateľnej intenzite,
- HIIT: striedanie náročných a ľahkých cvičení.
- Jeden silový tréning týždenne s vlastnou váhou.
Účastníkom sa zároveň merala miera vnímaného stresu (na stupnici od 1 do 10) a ich osobnostné črty pomocou modelu Veľkej päťky (Big 5), bežne využívaného v psychológii športu. Tento model rozdeľuje osobnosti podľa piatich hlavných čŕt: extroverzia (energickosť, spoločenskosť, vyhľadávanie stimulácie), prívetivosť (dôvera, súcit, ochota spolupracovať), svedomitosť (poriadkumilovnosť, spoľahlivosť, vytrvalosť), neuroticizmus (náchylnosť na úzkosť, výkyvy nálad, podráždenosť) a otvorenosť (zvedavosť, predstavivosť, chuť skúšať nové veci).
Počas 8-týždňového programu účastníci hodnotili, ako si jednotlivé cvičenia užívajú. Na konci prebehli opätovné testy kondície. Zo 132 účastníkov program dokončilo 86 a všetci z nich sa zlepšili v sile aj kondícii, bez ohľadu na osobnostný typ.
Zaujímavé zistenia
Nie všetky osobnostné črty súviseli s tým, ako si ľudia cvičenie užívali, no štúdia odhalila niekoľko významných spojení:
- Extroverti si obzvlášť užívali vysoko intenzívne tréningy, ako HIIT (High-Intensity Interval Training) či záťažové cyklistické testy.
- Ľudia s výrazným neuroticizmom zvládali program dobre, no uprednostňovali krátke, intenzívne cvičenie namiesto dlhej záťaže. Taktiež im viac vyhovovalo, keď ich nikto nesledoval – napríklad nezaznamenávali si pulz – čo naznačuje, že pri cvičení im prospieva viac súkromia a samostatnosti.
- Svedomití (tzv. „conscientious“ typ človeka podľa Veľkej päťky – organizovaný typ človeka so sklonmi k sebadisciplíne, pozn. red.) účastníci mali celkovo vyváženú kondíciu – dobrú aeróbnu výkonnosť aj silu trupu – a boli celkovo fyzicky aktívnejší. Avšak nebolo u nich možné predpovedať obľúbený typ cvičenia. Autori predpokladajú, že svedomití ľudia necvičia pre zábavu, ale preto, že je to „správne“ a dobré pre ich zdravie.
Na začiatku štúdie boli úrovne stresu v oboch skupinách podobné. No jedinou skupinou, u ktorej sa stres po programe výrazne znížil, boli ľudia s vysokým skóre neuroticizmu. Profesor Paul Burgess z UCL Institute of Cognitive Neuroscience dodáva: „Zistili sme, že ľudia s vyšším skóre neuroticizmu zaznamenali výrazné zníženie stresu po absolvovaní nášho tréningového programu. Naznačuje to, že cvičenie môže byť pre túto skupinu mimoriadne prínosné pri zvládaní stresu.“
Záver vedcov je jasný: Najdôležitejšie, čo môžete pre svoje zdravie a pohyb spraviť, je nájsť si takú formu cvičenia, ktorá vás baví. Vtedy je najväčšia šanca, že pri takom cvičení aj zostanete.
Nahlásiť chybu v článku