Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu oznámil, že nariadil armáde ďalej rozšíriť existujúcu bezpečnostnú zónu na juhu Libanonu. V krajine pokračuje pozemná operácia izraelských síl proti militantnom zo šiitského hnutia Hizballáh. Od začiatku marca izraelské útoky v Libanone podľa najnovšej bilancie pripravili o život viac než 1 200 ľudí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
správy od nás budete mať ako prví.
Rozšírenie nárazníkovej zóny má podľa Netanjahua za cieľ „definitívne eliminovať hrozbu invázie zo strany Hizballáhu a zabrániť v streľbe protitankových rakiet v blízkosti hraníc“. „Sme odhodlaní zásadným spôsobom zmeniť situáciu na severe,“ povedal Netanjahu vo videu po návšteve veliteľstva armády v severnom Izraeli. Minister obrany Jisrael Kac tento týždeň vyhlásil, že izraelská armáda prevezme kontrolu nad južným Libanonom až po rieku Lítání.
Netanjahu pripustil, že Hizballáh si aj po pozemných a vzdušných útokoch zachoval „zvyšné kapacity“ na ostreľovanie Izraela raketami, hnutie však podľa neho utrpelo ťažké straty.

Porazení nepriatelia, ktorí bojujú o prežitie
„Irán už nie je tým istým Iránom, Hizballáh už nie je tým istým Hizballáhom a Hamas už nie je tým istým Hamasom,“ povedal s tým, že už to nie sú „teroristické armády, ktoré ohrozujú našu existenciu“, ale „porazení nepriatelia, ktorí bojujú o vlastné prežitie“.
Libanon bol do vojny na Blízkom východe, ktorú vyvolali americké a izraelské údery na Irán 28. februára, vtiahnutý 2. marca po tom, čo Hizballáh v odplate za zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího vypálil rakety na Izrael. Izrael v reakcii spustil rozsiahle letecké útoky na Bejrút a neskôr aj pozemnú inváziu do Libanonu. Tamojšia vláda odvtedy zakázala vojenské aktivity Hizballáhu a vyzvala ho na odovzdanie zbraní. Izraelské údery si podľa libanonských úradov od 2. marca vyžiadali už viac než 1200 obetí.
Boli sme pri skrytých vodopádoch na Liptove. Objavil ich len nedávno miestny hubár, a to úplnou náhodou
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
















Nahlásiť chybu v článku