Slovensko sedí na miliardovom poklade. Prieskumný vrt odkryl tony strategickej suroviny a zlata

Na Slovensku sa skrýva ložisko, ktoré v posledných mesiacoch vyvoláva veľké vášne nielen u nás, ale aj mimo našich hraníc. Reč je o bani Trojárová, ktorá skrýva obrovské množstvo zlata. To je však v tomto prípade na vedľajšej koľaji. Druhým objavom je totiž strategická surovina menom antimón.

Kanadská spoločnosť Military Metals Corp, ktorá uskutočnila prieskumné vrty v bani, zverejnila prelomové výsledky. Podľa odhadov sa tu nachádza 67 000 ton antimónu a 6,5 ton zlata.

Iba samotný antimón by postačil na tretinu európskeho dopytu po tomto vzácnom kove. Antimón je strategická surovina pre Európu a celý svet. Európska únia, ale aj vlády USA a Kanady ho považujú za kritický materiál nevyhnutný pre výrobu polovodičov, munície, batérií či technológií využívaných vo vesmírnom a obrannom priemysle.

Európa je vysoko závislá od Číny, ktorá ovláda svetovú produkciu a export. Jeho význam teda prudko rastie a baňa Trojárová preto získala strategický rozmer v kontexte snahy EÚ o surovinovú nezávislosť.

Geopolitický význam a boj o suroviny

Ložisko Trojárová bolo objavené koncom 70. rokov 20. storočia. Intenzívny prieskum prebiehal v rokoch 1983 až 1995, počas ktorých sa realizovalo 66 vrtov a vybudovalo sa vyše 1,7 km podzemných štôlní. V októbri 2022 získala prieskumné práva na lokalitu kanadská spoločnosť Molten Metals Corp, ktorá sa neskôr premenovala na Military Metals Corp. Poslúžila jej na to dcérska firma Slovak Antimony Corp. Tá momentálne neeviduje žiadne tržby a funguje iba ako prieskumná spoločnosť.

Záujem o projekt Trojárová podľa webu Mining Weekly už prejavila jedna americká spoločnosť. Len minulý mesiac zároveň vláda USA uzavrela dohodu v hodnote 5 miliónov dolárov na obnovenie prevádzky ďalšej neaktívnej antimónovej bane v Severnom Macedónsku. Administratíva Donalda Trumpa svoj pohľad na strategické suroviny ukázala aj pri Ukrajine, keď podpísala dohodu o nerastných surovinách.

Predseda spoločnosti Military Metals Thomas Hüser chce zabrániť tomu, aby Trojárovú postihol podobný osud. „To, čo Európe stále chýba, nie sú ambície, ale schopnosť konať,“ uviedol Hüser. „Stratégia Európy v oblasti surovín zostáva rozdrobená, pomalá a často odtrhnutá od priemyselnej reality,“ dodal pre portál Mining Weekly.

Napriek strategickému významu projekt naráža na tvrdý odpor. Spoločnosť Slovak Antimony Corp deklaruje, že pri prieskume na Trojárovej dbá na minimálny dosah na životné prostredie. Uvádza, že používa uzavreté systémy na zachytávanie vrtných kvapalín, biologicky rozložiteľné prísady a po skončení vŕtania lokalitu sanuje tak, aby sa čo najrýchlejšie vrátila do pôvodného stavu. To však nestačí ani mestu, ani ministerstvu.

Taraba žiadal zrušenie, nepodarilo sa

Ministerstvo životného prostredia SR pod vedením Tomáša Tarabu dlhodobo zastáva pozíciu ochrany regiónu. Ako informoval minulý rok Denník N, rezort inicioval správne konania smerujúce k zrušeniu prieskumného územia, pričom zdôrazňuje riziká pre zdroje pitnej vody, lesy, vinohrady a celkový ráz Malých Karpát.

Mesto Pezinok na čele s primátorom Romanom Mácsom aktívne protestovalo. Samospráva varovala pred možnou kontamináciou arzénom (ktorý sa vyskytuje v lokálnych rudách), ohrozením zásob pitnej vody a poškodením turistického a vinohradníckeho charakteru oblasti. Mesto kroky ministerstva vítalo a spustilo aj petície. Vrty sa však napokon uskutočnili a Trojárová sa ocitla v záujme celej Európy.

Pozri aj:

Vedci objavili niečo zvláštne: Hovoria o zázraku, chémia to nedokáže vysvetliť