Peter Nagy je dnes meno, ktoré si spájame s úspechom, ale hoci sa môže zdať, že jeho cesta za kariérou bola jednoduchá a rýchla, niektorí ľudia v ňom vyvolali pochybnosti a podali si ho pre jednu vec. Každý vie, že jeho štýl a spôsob obliekania je špecifický, a práve v tom bol kameň úrazu. Napriek tomu sa ho nikdy nevzdal.
Jeho cesta je príbehom vytrvalosti, odhodlania a viery vo vlastný sen aj v momentoch, keď to nebolo až také jednoduché. Reč je hlavne o začiatkoch, teda o období, ktoré formovali Petra Nagya a pripravili ho na kariéru, akú dnes už poznáme. Na začiatku 80. rokov mu hit Profesor Indigo zabezpečil úspech a vtedy sa to celé začalo, ako píše STVR.
Nepáčilo sa im, ako sa obliekal
Kristínka iba spí a S nohami na stole sú len niektoré skladby, ktoré si ľudia spievajú doteraz a stali sa legendárnymi. Nádejná slovenská hviezda vystúpila v auguste 1982, keď v košickom štúdiu Slovenského rozhlasu nahrala spomínanú skladbu Profesor Indigo a ľudia ho mohli vidieť tiež vo vysielaní košickej Slovenskej televízie. Peter Nagy sa dostával do čoraz väčšieho povedomia verejnosti a fanúšikovia pribúdali raketovou rýchlosťou.
Ako to už býva zvykom, nechýbala ani kritika na jeho adresu. Tá sa však netýkala spevu, ale toho, vďaka čomu umelec vyčnieval z davu. Kožené bundy a náušnice sa stali jeho poznávacím znamením a vyjadrením špecifického štýlu. Nie každému sa to však páčilo.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Účinkoval som v Televíznom klube mladých z Košíc, čo sa točilo v Drienovských kúpeľoch, žiaľ, archív sa už nezachoval. Po odvysielaní vtedy v komunistickej Pravde napísali, že sa otrasne obliekam a za vzor by mi mali slúžiť vietnamskí umelci, ktorí vystupovali na Bratislavskej lýre,“ zaspomínal si Peter Nagy v dokumente Beáty Arvayovej z STV štúdia Košice na vysielanie Televízneho klubu mladých z Košíc, ku ktorému sa vtedy vyjadril spomínaný komunistický denník Pravda.
Nahlásiť chybu v článku