Životné minimum sa od leta opäť zvýši a spolu s ním porastú aj minimálne dôchodky. Zmeny pocítia desaťtisíce slovenských seniorov, pričom výška zvýšenia bude závisieť od počtu odpracovaných rokov. Niektorí dôchodcovia si od januára prilepšia takmer o 20 eur mesačne.
Ako upozornila STVR, podľa odborníka na dane a dôchodky Jozefa Mihála by životné minimum malo od 1. júla 2026 vzrásť na 295,22 eura. Dôvodom je rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý Štatistický úrad vyčíslil na 3,9 percenta. Práve od životného minima sa následne odvíja aj výška minimálnych dôchodkov.
Vyššie penzie začnú platiť od januára budúceho roka. Seniori s najmenej 30 odpracovanými rokmi by mali dostať o 16 eur mesačne viac než dnes. Ľuďom, ktorí pracovali 40 rokov, stúpne minimálny dôchodok zo súčasných 484 eur na približne 503 eur. Penzisti so 45 odpracovanými rokmi si polepšia približne o 20 eur mesačne.
Životné minimum ovplyvňuje viacero dávok aj príspevkov
Zvýšenie životného minima neovplyvní iba dôchodcov. Táto suma je dôležitá aj pri výpočte viacerých sociálnych dávok, príspevkov či exekučných zrážok. Každoročná úprava preto zasahuje veľké množstvo domácností.
Minimálny dôchodok má podľa odborníkov zabezpečiť aspoň základnú životnú úroveň seniorov, ktorí počas života zarábali menej alebo odvádzali nižšie sumy do systému. Nárok naň vzniká po odpracovaní najmenej 30 rokov.
České dôchodky sú vyššie, slovenský systém je podľa analýzy štedrejší
Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Martina Kontúra poisťovňa automaticky dopláca rozdiel medzi vypočítaným dôchodkom a zákonom stanoveným minimom. Ku koncu apríla evidovala takmer 77-tisíc poberateľov minimálnych dôchodkov.
Český dôchodca poberá od štátu v priemere takmer o 170 eur viac ako slovenský. Po započítaní všetkých zložiek a v pomere k priemernej mzde je však slovenský systém k penzistom štedrejší. Pomer čistého dôchodku k čistej mzde je podľa OECD na Slovensku 76 % percent a v Česku 56 %. Poukazuje na to dôchodková analýza spoločnosti Finax.
Priemerný dôchodok z prvého piliera predstavoval k 31. decembru 2025 na Slovensku 703 eur, zatiaľ čo v Českej republike to bolo 871 eur. Priame porovnanie týchto čísiel je však nepresné, pretože oba systémy majú odlišnú štruktúru. Slovenská dávka z prvého piliera nezahŕňa výplatu z druhého piliera ani 13. dôchodok. Český systém, naopak, druhý pilier nemá, takže dávka z jeho prvého piliera je už zo svojej podstaty vyššia.
Rozdiely sú aj vo veku odchodu do dôchodku
Po zohľadnení všetkých zložiek – teda dávky z prvého piliera, druhého piliera a 13. dôchodku rozrátaného na mesiace, dosahuje priemerný slovenský dôchodok 792 eur, čo je o 79 eur menej ako priemerný český dôchodok. Dôchodca na Slovensku však dostáva približne 49 % z priemernej mzdy, v Česku je to len 41 %.
Oba systémy sa líšia aj v nastavení dôchodkového veku. V Českej republike je cieľová hranica odchodu do dôchodku stanovená na 67 rokov. Na Slovensku sa dôchodkový vek priebežne upravuje podľa strednej dĺžky života a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 64 rokov.
Ekonóm Finaxu Patrik Kindl zdôrazňuje, že pre stabilitu dôchodkového systému je najdôležitejšia jeho dlhodobá udržateľnosť, ktorá zohľadňuje postupné starnutie populácie. Na Slovensku k tejto úlohe prispieva druhý pilier. Priemerná mesačná dávka z druhého piliera v súčasnosti dosahuje približne 33,60 eura, no vďaka vyššiemu počtu sporiteľov, dlhšie zainvestovaným prostriedkom a vyšším príspevkom bude rásť.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku