Leto je ročné obdobie, na ktoré sa mnohí tešia celé mesiace. Predstavujú si dni pri vode, oddych na kúpaliskách či osvieženie v podobe studených nápojov počas horúcich popoludní. Realita však býva pre veľkú časť dospelých odlišná. Kým deťom sa začínajú dvojmesačné prázdniny, väčšina ľudí musí aj počas najteplejších dní v roku chodiť do práce a zvládať vysoké teploty doma aj na pracovisku.
Úrad verejného zdravotníctva preto pripomína, že počas horúčav netreba podceňovať správne ochladzovanie interiérov. Dôležité je najmä udržiavať primeranú teplotu v bytoch a kanceláriách, správne vetrať a vyhnúť sa príliš veľkým rozdielom medzi vonkajším a vnútorným prostredím.
Odporúčané teploty v interiéri počas horúčav
V interiéri bytov by sa počas dňa mala udržiavať teplota do 29 stupňov Celzia. V noci by izbová teplota nemala prekročiť 24 stupňov Celzia. Teplotný rozdiel medzi vonkajším a vnútorným prostredím by nemal byť vyšší ako päť až sedem stupňov Celzia. Apeloval na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) s tým, že regulácia teploty je obzvlášť dôležitá v prítomnosti detí, seniorov nad 65 rokov a chronicky chorých.
„Domovy a pracoviská zabezpečte pred prehrievaním, napríklad pred prenikaním priamych slnečných lúčov cez okná tienením – ideálne exteriérovými žalúziami alebo roletami. Odpojte čo najviac elektrických zariadení, ktorých používanie nie je v tom čase nevyhnutné. Zo zariadení totiž môže sálať teplo a môžu tak prispievať k zohrievaniu vzduchu v interiéri. Ak je to možné, vypnite umelé osvetlenie v domácnosti alebo na pracovisku,“ odporučil na sociálnej sieti.
Ako správne vetrať a používať klimatizáciu
Za najvhodnejší a najprirodzenejší spôsob na zvýšenie prúdenia vzduchu v izbe označil vetranie. „Odporúčame vetrať priestory v nočných alebo v skorých ranných hodinách. V čase vysokých denných teplôt neotvárajte okno, pokiaľ to nie je nevyhnutné,“ zdôraznili odborníci.
Upozornili na to, že ak sa ľudia rozhodnú používať ventilátory alebo klimatizáciu, musia zabezpečiť, aby prúd vzduchu nesmeroval na osoby v miestnosti. „Prúd vzduchu dlhší čas nasmerovaný do tváre prispieva k zápalom očí, uší, dutín, k bolestiam zubov a k ďalším zdravotným problémom,“ dodali.
ÚVZ zároveň poukázal na to, že príliš nízka teplota v interiéri môže byť osviežujúca, no prechod do vonkajšieho horúceho prostredia je pre zdravie rizikový. „Pri prechode z chladného do horúceho prostredia môže prísť k tzv. teplotnému šoku, ktorý dokáže celkovo oslabiť organizmus. Klimatizáciu je preto vhodné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia,“ poznamenal.
Na povinnosti zamestnávateľov počas letných horúčav upozornila na sociálnej sieti Inšpekcia práce SR. Pripomenula, že vysoké teploty na pracoviskách môžu spôsobovať únavu, znižovať výkonnosť zamestnancov a zároveň zvyšovať riziko pracovných úrazov či zdravotných komplikácií.
Aké zdravotné problémy môžu spôsobiť horúčavy
Vysoké teploty na pracovisku nie sú len otázkou komfortu. Odborníci upozorňujú, že dlhodobý pobyt v horúcom prostredí môže viesť k prehriatiu organizmu, dehydratácii či kolapsovým stavom. Medzi najčastejšie príznaky patria silné potenie, únava, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zrýchlený pulz a problémy s koncentráciou. V závažnejších prípadoch môže dôjsť aj k úpalu, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Riziko je vyššie najmä u zamestnancov, ktorí vykonávajú fyzicky náročnú prácu alebo pracujú na priamom slnku. Týka sa to napríklad stavebných robotníkov, cestárov, pracovníkov v poľnohospodárstve, logistike či výrobných halách.
Aké teploty platia na pracovisku
Pri dlhodobej práci je zamestnávateľ povinný udržiavať teplotu v optimálnych hodnotách. Tie sa pohybujú od 17 °C do 27 °C v závislosti od triedy práce. Ak to nie je technicky možné, prípustné podmienky predstavujú teploty od 25 °C do 28 °C. Ak teplota vonku vo tieni prekročí 30 °C, ide o mimoriadne teplý deň. V takom prípade musí zamestnávateľ bezodkladne prijať špeciálne opatrenia na ochranu zamestnancov.
Základom je zabrániť prenikaniu slnečných lúčov do interiéru a zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu vzduchu. Pomôcť môžu žalúzie, rolety, klimatizácia, pravidelné vetranie alebo ventilátory. Ak technické riešenia nestačia, zamestnávateľ môže upraviť pracovný režim. Medzi možnosti patrí skorší začiatok pracovnej doby, častejšie prestávky alebo skrátenie pracovného času.
Zamestnanci majú právo na bezpečné pracovné podmienky
Zákon ukladá zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. Počas extrémnych horúčav preto nestačí len poskytnúť pitnú vodu. Zamestnávateľ by mal prijať také opatrenia, aby sa minimalizovalo riziko poškodenia zdravia pracovníkov. Dôležitú úlohu zohráva aj pravidelné dopĺňanie tekutín. Odborníci odporúčajú piť priebežne počas celého dňa a nečakať na pocit smädu. Pri fyzicky náročnej práci alebo pri pobyte vonku sa potreba tekutín výrazne zvyšuje.
Dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa mikroklimatických podmienok na pracoviskách kontrolujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. V prípade zistenia nedostatkov môžu nariadiť nápravné opatrenia. Cieľom je predísť situáciám, keď vysoké teploty ohrozujú zdravie zamestnancov alebo zvyšujú riziko pracovných úrazov.
Nahlásiť chybu v článku