Chronické meškanie nemá len praktické dôsledky – môže postupne narúšať aj dôveru medzi ľuďmi. „Meškanie narúša dôveru. Postupom času vysiela odkaz, že čas toho druhého je menej dôležitý, aj keď to nie je zámer,“ upozornil Alpert. Ako hovoria odborníci, problém sa výrazne prejavuje aj v pracovnom prostredí. Opakované oneskorenia môžu oslabiť tímovú spoluprácu a negatívne ovplyvniť profesionálnu reputáciu.
Úzkosť, vyhýbanie sa aj perfekcionizmus
Alpert vo svojej praxi často vidí, že za meškaním stoja aj emocionálne vzorce. „Mnohí chronicky meškajúci ľudia nemajú v úmysle byť neúctiví. Sú preťažení, úzkostní alebo sa snažia natlačiť príliš veľa do príliš krátkeho času,“ vysvetlil.
Úzkosť môže niektorým ľuďom sťažovať samotné začatie úloh, čo spôsobí sklz hneď na začiatku dňa. Iní zas uviaznu medzi aktivitami – prechod z jednej činnosti na druhú je pre nich nepríjemný, a tak nevedomky strácajú čas. Svoju úlohu môže zohrávať aj perfekcionizmus. Snaha „doladiť ešte posledný detail“ často predĺži činnosti oveľa viac, než človek plánoval.
Pomôcť môže jednoduchý časový audit
Dobrou správou podľa odborníkov je, že s chronickým meškaním sa dá pracovať. Alpert klientom často odporúča jednoduchú techniku sledovania času. „Pridanie 10 až 15 minútovej časovej rezervy medzi aktivitami znižuje hektické ponáhľanie, ktoré vedie k chronickému meškaniu,“ radí.
Takzvaný časový audit spočíva v tom, že si človek najprv odhadne trvanie bežnej úlohy a potom ju reálne stopuje. Postupne si tak môže vybudovať presnejší vnútorný odhad času. Odborník vyzdvihuje aj to, že pomáhajú aj pevné rutiny, pripomienky, kontrolné zoznamy a realistické plánovanie. Ľudia, ktorým meškanie dlhodobo komplikuje život alebo vzťahy, by podľa expertov mali zvážiť konzultáciu so zdravotníckym alebo psychologickým odborníkom.
Nahlásiť chybu v článku