Foto: Naval History and Heritage Command,Ilustračné (John Warwick Brooke [Public domain])

Dodnes je po ňom pomenovaná aj americká vojenská nákladná loď.

Získať najvýznamnejšie ocenenie americkej armády a to hneď dvakrát. Podarilo sa to len 19 vojakom v histórii americkej armády. Medzi nimi je aj slovenský rodák Matej Kocák, ktorý sa narodil v Gbeloch v roku 1882 vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Ako mnoho iných aj on zo strednej Európy emigroval do rozvkitajúceho sa sveta kapitalizmu. A stal sa tu vojnovým hrdinom.

V decembri 1882 sa do tradičnej sedliackej rodiny narodil Matej Kocák. Do Spojených štátov amerických emigroval ako 24 ročný. Ani zďaleka nebol jediný. Dokonca, emigrovať zo Slovenska za prácou do USA a domov posielať zarobené peniaze bolo koncom 19. a začiatkom toho 20. také „slovenské“. Odhaduje sa, že od roku 1880 do konca prvej svetovej vojny tak okrem Mateja Kocáka urobilo ďalších asi 580-tisíc ľudí.

Foto: Naval History and Heritage Command

Na Silvestra do vojny

Matej Kocák vstúpil do americkej armády v roku 1907. Slúžil v Pensylvánii, v štáte New York, na začiatku prvej svetovej vojny v Mexiku a neskôr v Dominikánskej republike. Tu pri bojoch s miestnymi banditami získal hodnosť desiatnika. Presne na Silvestra, 31. decembra 1917 bol prepravený na francúzske pobrežie. Na strane Dohody v tom čase už ôsmy mesiac stáli aj Spojené štáty americké.

Kocák bol zaradený k 5. pluku námornej pechoty. V júni 1918 už nebol desiatnikom, ale seržantom. Zúčastnil sa niekoľkých bojových misií, medzi ktorými vyniká tá v lese pri obci Villers-Cotterêts. Úlohou Kocákovej jednotky bolo zaútočiť na nemecké pozície. Tie však chránili dve guľometné hniezda.

Zničenie guľometných hniezd

Jedno z gulometných hniezd mal Kocák údajne zneškodniť celkom sám. Urobiť tak mal bajonetom potom, ako sa mu podarilo napriek streľbe preniknúť až k nemeckým vojakom. Druhé guľometné hniezdo zneškodnili francúzsky vojaci, ktorých Kocák objavil odlúčených od svojej jednotky a bez veliteľa. S Kocákovým vedením sa im podarilo zneškodniť nemeckých vojakov obsluhujúcich

Foto: Ilustračné (US War Dept. [Public domain], via Wikimedia Commons)
.

Práve za zásluhy v bitke pri Villers-Cotterêts získal Kocák dve najvyššie vojenské ocenenia americkej armády známe ako „Medal of Honor“. Jednu získal od samotnej armády a druhú od námorníctva. Po prvej svetovej vojne sa podmienky zmenili a za jeden čin bolo od roku 1919 možné získať len jedinú medailu. Kocák tak aj so šťastím dodnes patrí medzi 19 amerických vojakov, ktorí majú na svojom konte dve tieto ocenenia.

Smrť v Arggonskom lese

Okrem dvoch „Medal of Honor“ získal Kocák aj známe Purpurové srdce. Na hruď si ho však už nikdy nepripol. Medailu za zranenie totiž získal potom, ako 4. októbra 1918 padol v Arggonskom lese. Vtedy to síce nikto nevedel, no do konca vojny ostávalo 39 dní. Kocák bol pochovaný vo Francúzsku, v rodných Gbeloch je jeho meno vytesané do pamätnej tabule na pomníku padlých vojakov. Z tejto obce ich v prvej svetovej vojne padlo 67.

Foto: Ilustračné (John Warwick Brooke [Public domain])

USNS Sgt. Matej Kocak

Matej Kocák sa však nenachádza len v zoznamoch ocenených amerických vojakoch. Jeho meno nesie od roku 1984 aj vojenská nákladná loď. USNS Sgt. Matej Kocak je dlhá 250 metrov a šírku 32 metrov. Slúži na zásobovanie jednotiek americkej námornej pechoty po celom svete.

Foto: Naval History and Heritage Command
armyweb.cz, historyweb.dennikn.sk, valka.cz
Príbehy
0
Komentovať (0)