Foto: Wikimedia, TASR/AP

Dnes si pripomíname začiatok prvej svetovej vojny.

Rozpútala sa 28. júla 1914 a 11. novembra 1918 bolo o 5:00 ráno podpísané prímerie, ktoré oficiálnu platnosť nadobudlo o 11. hodine dopoludnia. Globálny konflikt, ktorý si vyžiadal milióny ľudských obetí je jednou z najvýznamnejších kapitol ľudských dejín a to nielen 20. storočia. Pripomeňme si teda výročie jej vzniku niekoľkými zaujímavosťami. 

Prvá svetová vojna bola dôsledkom narastajúcich sporov európskych mocností. Tie spočívali najmä v rozširovaniu vplyvu v kolóniách, ale aj na starom kontinente. V jednoduchosti by sa tak dalo povedať, že príčinou vojny boli vysoké geopolitické tendencie a to najmä v réžii Nemecka, Francúzska, Anglicka, Rakúsko-Uhorska či Ruska.


Zámienkou na vyhlásenie vojny sa stal atentát srbského nacionalistu menom Gavrilo Princip na následníka rakúsko-uhorského trónu. Po smrti Františka Ferdinanda a jeho manželky vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, o pár dní neskôr ho nasledovalo Nemecko s vypovedaním vojny Rusku.


Postupne sa do vojny zapojili desiatky krajín z rôznych kútov planéty. Svet sa rozdelil na dva póly. Na jednej strane stáli štáty Dohody: Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo (neskôr aj USA a Taliansko). Druhý pól tvorili Ústredné mocnosti – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, ku ktorým sa neskôr pripojilo Turecko a Bulharsko.

Foto: TASR/AP

V prvej svetovej vojne bojovalo podľa odhadov asi 65 miliónov ľudí. Z nich v bojoch padlo približne 10 miliónov. Na strane štátov Dohody šlo pritom asi o 6 miliónov obetí, kým na strane Mocností asi o 4 milióny ľudí. Vo vojne navyše zahynuli aj milióny civilistov.


Najväčšie straty v pomere k veľkosti armády utrpelo vo vojne Srbsko. Počas prvej svetovej vojny prišlo o 75 % armádnych síl, čo spočívalo v 130-tisíc ľudských obetiach a 135-tisíc zranených.


Z hľadiska počtu obetí boli najhoršie prvé týždne vojenského konfliktu. Vojna sa potom premenila na zdanlivo nekonečnú zákopovú vojnu, kde nedochádzalo k takým vysokým počtom úmrtí. Tak napríklad len 22. augusta 1914, teda pár týždňov od vypuknutia vojny, zahynulo počas jediného dňa až 27-tisíc francúzskych vojakov. Dodnes ide o najtragickejší deň v histórii francúzskej armády.

Foto: TASR/AP

Prvá svetová vojna znamenala pre svet veľký rozvoj vojenskej techniky. Po prvýkrát sa v bojoch objavili tanky, lietadlá či plameňomety, ale aj chemické zbrane hromadného ničenia. Pľuzgierotvorný horčicový plyn Yperit dostal svoj názov podľa Belgického mesta Ypres, kde bol v bojoch po prvýkrát nemeckou armádou použitý.


Medzi najkravejšie bitky prvej svetovej vojny patrí Bitka o Verdun, kde proti sebe stála nemecká a francúzska armáda. Trvala od februára do decembra 1916 a dodnes je stelesnením všetkých hrôz Veľkej vojny. V krvavej zákopovej vojne, kde sa línie pohybovali z jednej strany na druhú o pár metrov celé mesiace, našlo smrť asi štvrť milióna ľudí. Pre Verdun sa stala symbolom fráza Ils ne passeront pas, čo vo francúzštine znamená „Neprejdú“.


Najdesivejšou bitkou vojny však bola bitka pri Somme. Proti Nemecku tu stálo Francúzsko spoločne s Veľkou Britániou. V Bitke na Somme vôbec po prvýkrát bojovali aj tanky. Išlo o britské stroje Mark I, rozdelené na mužské a ženské typy. Mužský typ bol vyzbrojený kanónmi, kým ženský mal guľomety. V bitke na Somme padlo od júla do novembra 1916 viac ako 1 milión ľudí.

Foto: TASR/AP

Krvavé boje však neprebiehali len na západnom fronte. Na tom východnom proti sebe bojovalo Nemecko proti Rusku, ktoré dokázalo mobilizovať najpočetnejšiu armádu zo všetkých, v prvej svetovej vojne, zúčastnených krajín. Z 10 miliónovej ruskej armády do konca vojny padlo 2,25 milióna mužov, 3,7 milióna bolo zranených a 3,3 milióna zajatých.


Prvá svetová vojna bola vojna zákopov a nekonečnej delostreleckej paľby. Za štyri roky konfliktu bolo vypálených 1,3 milióna granátov, z väčšej časti na západnom fronte. Z 330 miliónov striel vypálených francúzskym delostrelectvom bolo 60 miliónov použitých práve v spomínanej bitke o Verdun.


Rádiové spojenie nebolo počas prvej svetovej vojny ani zďaleka na takej úrovni ako v tej druhej. Na komunikáciu sa tak využívali najmä psy a holuby. Kým priamo na bojovej línii správy doručovali psy, komunikáciu frontu s tylom zabezpečovalo, podľa odhadov na celom svete, asi 500-tisíc cvičených holubov.

Foto: TASR/AP

Aj prvá svetová vojna mala svoju genocídu. Odohrala sa vo vtedajšej Osmanskej ríši a o niekoľko rokov bola inšpiráciou aj pre nacistické konečné riešenie židovskej otázky. V Osmanskej ríši by ste počas Veľkej vojny našli koncentračné tábory, pochody smrti aj primitívne plynové komory. Arménska genocída stála život 1,5 milióna ľudí.


V prvej svetovej vojne bojovali aj Slováci. V tom čase bolo územie dnešného Slovenska súčasťou Rakúsko-Uhorska. Do bojov, najmä na východnom fronte a neskôr v Taliansku, bolo zapojených približne 450-tisíc Slovákov. Asi 70-tisíc z nich v bitkách padlo, ďalších asi 60-tisíc bolo zranených.


V apríli 1917 sa do vojny zapojili aj Spojené štáty americké. Po Veľkej októbrovej revolúcii v Rusku síce podpísaním mieru skončili boje na východnom fronte, no Nemecko sa aj tak nedokázalo vyrovnať štátom Dohody a jeho novým zámorským spojencom. 11. novembra 1918 podpísalo Nemecko vo vagóne v Compiègnskom lese svoju kapituláciu. V nasledujúcich rokoch povojnovú Európu „upratávala“ Parížska mierová konferencia, ktorá mala na starosti urovnať spory jednotlivých krajín a priniesť starému kontinentu mier. Ako už vieme, podarilo sa to len na dve desaťročia.

Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2018

Najnovšie články