Závisí to od množstva faktorov. Napríklad, kým extroverti udržiavajú aj desiatky priateľstiev a sú spokojní, takému introvertovi stačia aj dve či tri dobré priateľstvá. Aká je však skutočná kapacita človeka? Aký je maximálny počet priateľstiev, ktoré dokážeme udržiavať?
Môže mať naozaj človek 150 priateľov?
Človek dokáže počas svojho života udržiavať stabilné sociálne vzťahy s približne 150 ľuďmi. Tomuto počtu sa hovorí Dunbarovo číslo a podľa vedcov definuje limit, ktorý nám povoľuje štruktúra nášho mozgu, píše portál Phys.
Dunbarovo číslo dostalo svoje pomenovanie po britskom antropológovi Robinovi Dunbarovi, ktorý s touto teóriou prišiel ešte okolo roku 1990. K číslu 150 dospel na základe korelácie medzi relatívnou veľkosťou časti mozgu, ktorej sa hovorí neokortex a veľkosťou sociálnych skupín, ktoré vytvárajú primáty. Kým niektoré empirické štúdie túto teóriu potvrdili, iné ju vyvrátili.
Mnohí odborníci si však myslia, že Dunbar svoju teóriu postavil na nesprávnych základoch. Vyčítajú mu napríklad to, že mozgy primátov spracúvajú informácie inak, ako mozog človeka. Okrem toho, primáty vytvárajú skupiny nie na základe štruktúry mozgu, ale najmä na základe toho, čím sa kŕmia a aký je predátor, pred ktorým sa musia chrániť.
Švédski vedci sa preto rozhodli Dunbarovu teóriu otestovať za pomoci moderných štatistických metód a s použitím nových údajov, ktoré sa odvtedy o mozgoch primátov podarilo získať. Výsledky výskumu boli prekvapivé, číslo totiž bolo omnoho vyššie, avšak zároveň aj oveľa nižšie, ako Dunbarovo číslo 150. Priemerný počet sociálnych vzťahov, čo sa maxima týka, je podľa nových zistení nižší ako 150. Odchýlky od priemeru sú však obrovské. Kým niektorí ľudia zvládnu nanajvýš 2 sociálne vzťahy, iní ich môžu zvládať až 520, informuje štúdia publikovaná v časopise Biology Letters.
Je vôbec možné určiť maximum?
Dunbarovo číslo má na nás významnejší dopad, ako by ste si možno mysleli a vo svojej práci sa naň odvoláva aj množstvo odborníkov. Stretávame sa s ním aj v bežnom živote. Napríklad, švédsky daňový úrad usporiadal svoje kancelárske priestory tak, aby v nich nikdy nebolo viac ako 150 ľudí súčasne. Daňový úrad však nerátal s tým, že človek má sociálne vzťahy aj mimo svojho pracoviska.
Dunbarovo číslo okrem toho často používajú aj vedci vo svojich výskumoch, pretože je pomerne jednoducho pochopiteľné. Iní však tvrdia, že vypočítať maximálne množstvo sociálnych vzťahov je jednoducho nemožné. Nech je už Dunbarovo číslo akékoľvek, isté je, že vedci majú stále viac otázok, ako odpovedí.
Napríklad, sú sociálne interakcie naozaj ovplyvnené génmi a štruktúrou mozgu? Ako na sociálne interakcie vplýva kultúra? Tá totiž ovplyvňuje každý aspekt nášho života, od vzdelania až po koníčky, ktorým sa radi venujeme. Okrem toho, vedci sa nazdávajú, že podobne, ako sa človek dokáže spamäti naučiť stovky desatinných miest Pí, dokáže sa naučiť aj to, ako nadväzovať viac vzťahov.
Nahlásiť chybu v článku