Foto: wikipedia.org

Moc je niečo, čo dokáže zmeniť človeka od základov. Ak ju raz okúsi, už nikdy nebude ako predtým.

A boj o moc a nadvládu tu vždy bol, je a aj vždy bude. Ináč to nebolo ani po roku 1600, kedy sa otvárali nové možnosti v cestovaní či obchodovaní, a svet rýchlo napredoval. Podobne aj Holandsko rýchlo napredovalo a v roku 1653 si tamojší ľud zvolil do čela vlády muža, ktorého meno vám možno veľa nehovorí. Bol to Johan de Witt a jeho vtedajšiu funkciu môžme prirovnať k dnešnému premiérovi.

Napriek tomu, že si ho pamätá len málokto, bol jedným z najvýznamnejších diplomatov vtedajšieho sveta a šikovnými taktikami a múdrym vládnutím dokázal pozdvihnúť ekonomiku malého národa, ktorý v tom čase pozostával len z 2 miliónov občanov. Okrem toho sa pokúšal udržať na uzde dvoch najväčších susedov, Francúzsko a Anglicko, no v tomto ohľade už toľko šťastia nemal. Napriek tomu, že mier s Anglickom sa mu podarilo uzavrieť hneď dvakrát, a to v roku 1654 a následne ešte raz v roku 1667 v rámci Bredskej zmluvy. V roku 1669 sa mu dokonca podarilo vytvoriť trojalianciu s Anglickom a so Švédskom. Napokon to však boli práve Angličania, ktorí zapríčinili jeho nepeknú smrť.

Posted by Johan de Witt NL on Donnerstag, 22. Februar 2018

Na čele Anglicka bol v tom čase princ William III., ktorý patril k tzv. oranžistom, kým de Witt bol republikán, čo sa Angličanom príliš nepozdávalo. Francúzsko sa jedného dňa rozhodlo, že zaútočí a ľud sa s prosbami o pomoc a ochranu obracal priamo na princa Williama III. V tom čase sa de Witt stal čiernou ovcou, pretože jeho brat Cornelis bol obvinený z pokusu o vraždu princa a skončil vo väzení. De Witt chcel svojho brata vo väzení navštíviť, to však nemal robiť. Pred väznicou sa zhromaždil dav ľudí a požadoval, aby v putách skončil aj samotný Johan. Z nejakého dôvodu sa vojaci, ktorí väzenie strážili rozhodli, že opustia svoje stanoviská.

Hovorí sa, že dav rozzúrených ľudí vtrhol do väznice, bratov Johana a Cornelisa de Wittovcov rozsekal a zjedol. Pri zhromažďovaní výpovedí sa jeden z účastníkov mal dokonca vyjadriť, že zjedol očnú buľvu jedného z bratov.

Posted by Johan de Witt NL on Freitag, 23. Juni 2017

Aj keď ide zrejme o prehnanú a prikrášlenú verziu príbehu, ľudia vedeli byť v minulých storočiach skutočne krvilační a krutí a z miesta vraždy si neraz brali suveníry. Po smrti kráľa Karola I. si napríklad ľudia odnášali vreckovky namočené v jeho krvi.

Pozri aj: Pacienti tam ležali vo výkaloch a boli spútaní aj niekoľko mesiacov. Psychiatrický ústav Byberry bol skutočným hororom, aký si dnes nevieme ani len predstaviť

scoopwhoop

Aj tento článok ste si mohli prečítať do konca vďaka našim predplatiteľom.
Staňte sa súčasťou PREMIUM klubu a získate benefity v hodnote 28 €.

Uložiť článok

Najnovšie články