Foto: SITA/AP

Projekt, ktorý sa začal realizovať pred troma rokmi, mal nahradiť potápajúcu sa a znečistenú Jakartu. Pravdepodobne sa však z neho stane mesto duchov.

Tri roky od spustenia výstavby nového indonézskeho hlavného mesta Nusantara je budúce politické centrum krajiny takmer úplne prázdne.

Aktuálne v ňom žije asi 2000 štátnych zamestnancov a ďalších asi 8000 robotníkov, hoci podľa vládnych zámerov tam má do roku 2030 bývať 1,2 milióna ľudí. V stredu na to upozornil denník Guardian, podľa ktorého hrozí, že sa z Nusantary stane mesto duchov, informuje TASR.

Mesto malo nahradiť potápajúcu sa Jakartu

Projekt nového hlavného mesta spustil pred troma rokmi bývalý prezident Joko Widodo s cieľom nahradiť znečistenú, husto obývanú a pre zvyšujúcu sa hladinu mora aj postupne sa potápajúcu Jakartu.

Nusantara leží na ostrove Borneo v regióne Východný Kalimantan, asi 1000 kilometrov severovýchodne od Jakarty na západe ostrova Jáva. Ten je so svojimi 150 miliónmi obyvateľov považovaný za ekonomické a politické centrum Indonézie.

Stoja už nemocnice, vládne budovy aj prezidentský palác

V budúcom hlavnom meste už bola postavená časť potrebnej infraštruktúry. V Nusantare stoja bytové domy, prezidentský palác, vládne budovy, nemocnice, diaľnice, prístav aj letisko, hoci veľká časť mesta je stále vo výstavbe.

Po nástupe nového prezidenta Prabowa Subianta v októbri minulého roka sa investície do projektu nového hlavného mesta znížili o viac ako polovicu na asi 800 miliónov eur. Ďalší rok je na projekt pridelených len niečo viac ako 340 miliónov eur a nedostatočné sú aj súkromné investície.

Prezident Prabowo, ktorý v tejto funkcii Nusantaru doteraz nenavštívil, v máji v tichosti degradoval jej status na „politické hlavné mesto“.

Kritika od enviromentálnych aj ústavnych právnikov

Ústavný právnik Herdiansyah Hamzah z Mulawarmanovej univerzity vo Východnom Kalimantane pre Guardian uviedol, že Nusanatra je už teraz mestom duchov a označenie „politické hlavné mesto“ nemá v indonézskom práve „žiadny význam“. Nové hlavné mesto podľa neho pre Prabowa nie je prioritou. „Z politického hľadiska nie je ochotné zomrieť ani žiť,“ tvrdí.

Environmentálne skupiny výstavbu mesta kritizujú, pretože významne poškodila životné prostredie v jeho okolí. Odhaduje sa, že na jeho budúcom území vyrúbali 2000 hektárov mangrovníkových lesov. Nové mesto tiež podľa nich nezlepší ani život miestnych komunít.

 

Uložiť článok

Najnovšie články