Prezident Spojených štátov amerických Donald Trump v utorok ráno nášho času na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že prímerie medzi Izraelom a Iránom je už v platnosti. Obe krajiny vyzval, aby ho neporušovali. Napriek tomu Tel Aviv informoval, že po začiatku prímeria identifikovali dve balistické rakety vypálené z Iránu. Izraelský minister obrany nariadil armáde, aby rázne reagovala.
Situácia na Blízkom východe je naďalej vyostrená. Irán navyše krátko pred prímerím hrozil zablokovaním Hormuzského prielivu. Ak by napätie opätovne eskalovalo, odstrihnutie prielivu by znamenalo nielen vážne dôsledky pre svetovú ekonomiku, ale aj otvorenú vojnu medzi Iránom a USA. Pre interez to uviedol Josef Kraus z katedry politológie na Masarykovej univerzite v Brne.
Ten však zároveň dodáva, že aktuálne je tu pokoj zbraní a finálny mier, i keď sa ukazuje, že vyhlasovať ho cez sociálne siete nie je ten najefektívnejší spôsob. „Obe strany tvrdia, že dochádza k porušovaniu. Zatiaľ tá intenzita nie je dramatická a nevyzerá to tak, že by sa konflikt mohol opäť rozhorieť. Aj USA budú tlačiť na mier,“ myslí si.
Uzatvorenie prielivu
Hormuzský prieliv spája Perzský a Ománsky záliv. Ide o kľúčovú trasu na prepravu ropy, ktorou na svetové trhy prúdi asi pätina svetovej spotreby. Výraznú časť tejto oblasti kontroluje Irán.
Ten po útokoch Spojených štátov počas operácie Polnočné kladivo na jadrové ciele vyhlásil, že Hormuz uzavrie. Iránsky parlament mal počas víkendu schváliť toto rozhodnutie, čakalo sa na potvrdenie bezpečnostnej rady. Vzhľadom na vyhlásenie prímeria k tomuto kroku zatiaľ nedošlo.
Iránsky poslanec a generál Revolučných gárd Esmaíl Kosarí podľa Reuters už skôr vyhlásil, že možnosť je na stole a tento krok „bude vykonaný vždy, keď to bude potrebné“. Podľa Krausa však parlament nemá kompetencie rozhodovať o takomto zásahu.
„Myslím si, že uzatvorenie prielivu je ultimátna možnosť, ku ktorej Irán môže pristúpiť, ale nie je to na programe dňa, keďže je v jeho záujme, aby sa situácia upokojila,“ hovorí Kraus.
Kroky iránskeho parlamentu označil odborník za symbolické gesto navonok, najmä smerom k Číne, ktorá by odstrihnutím Hormuzu bola zasiahnutá najintenzívnejšie spomedzi všetkých krajín. „Číňania sú partnermi Iránu, čo znamená, že Teherán by uzatvorením prielivu ohrozil svojho spojenca. Vyhlásenia parlamentu mali skôr aktivovať Čínu, aby začala rokovať a konať v prospech Iránu,“ vysvetlil.
Vojna s USA
V prípade, že by konflikt medzi Izraelom a Iránom opäť prerástol do ostreľovania a bojov, podľa Krausa by to automaticky nemuselo znamenať uzatvorenie Hormuzu. Iné by to bolo, ak by sa do toho zamiešali Spojené štáty. V záujme Iránu totižto v skutočnosti nie je pristúpiť k tomuto kroku, kým sa nebude cítiť ohrozený americkou inváziou.
„Ak sa do toho vložia USA, uzatvorenie prielivu je určite možnosť, ktorú bude Irán zvažovať. Dosah by bol však vážny, a to nielen preto, lebo je Irán na vývoze ekonomicky závislý, ale aj preto, lebo by to znamenalo riziko ozbrojenej konfrontácie zo strany Spojených štátov. Američania by okamžite zakročili a v priebehu niekoľkých dní by bol prieliv násilne otvorený. To by mohlo vyvolať otras stability režimu, ale aj otvorenú vojnu s USA,“ upozorňuje odborník.
Dodáva, že podľa jeho názoru Teherán nechce vstúpiť do vojny s Pentagónom. Uzatvorenie Hormuzu by navyše znamenalo potenciálnu odpoveď aj iných svetových mocností, napríklad Európskej únie, Číny a Saudskej Arábie. Z ich strany by mohlo dôjsť k uvaleniu nových sankcií, ale aj k širšej vojenskej eskalácii.
Zásah pre Irán
Odborníci varujú, že okrem ohrozenia mieru, globálnych dodávok energií a obchodu predovšetkým s ropou, by sa mohol diskreditovať aj samotný Teherán.
Podľa informácií Real Investment Advice pochádza asi 20 % HDP Iránu z príjmov z ropy. Zablokovanie prielivu by teda nebolo len krokom ako ekonomicky odpovedať Západu, výsledkom by bolo aj ochromenie ekonomiky ich vlastnej krajiny, ktorá by prišla o značné príjmy.
„Irán má čo stratiť a je veľmi málo toho, ak vôbec niečo, čo by mohol získať pokusom o uzavretie prielivu. Nemôže si dovoliť znepriateliť svojich susedov produkujúcich ropu, ktorí boli neutrálni alebo dokonca sympatizovali s Iránskou islamskou republikou, ktorá čelila útokom Izraela a USA,“ uviedla pre CNN Vandana Hariová, zakladateľka spoločnosti Vanda Insights.
Výsledkom by teda mohol byť prudký nárast cien pohonných hmôt a tovarov v krajine a zhoršenie životných podmienok, čo by mohlo prebudiť vnútorné nepokoje a odpor obyvateľstva.
Nahlásiť chybu v článku