Históriu píšu víťazi. Niekedy sa však stane, že história je mierne pozmenená, či upravovaná, aby bola pútavejšia, zaujímavejšia, alebo aby vyhovovala tomu, kto ju práve píše. Nesprávna interpretácia niektorých faktov a udalostí sa ale často pretaví do toho, že týmto tvrdeniam potom veria aj niektorí historici a verejnosť. Aké skutočnosti, ktoré pokladáme za fakty sú v skutočnosti mýtmi?
Van Gogh a jeho ucho
Každý už počul o tom, že Van Gogh si odrezal ucho. Avšak to, či si ho naozaj odrezal sám je stále predmetom dohadov, ktorých pravdu sa už asi nikdy nedozvieme. Jedno je však isté. Celý incident sa odohral kvôli stretu s Van Goghovým učiteľom a veľkým vzorom, Paulom Gauguinom. Van Gogh údajne v záchvate hnevu chcel napadnúť Gauguina britvou. To ale neurobil a údajne sám Gauguin britvou následne odrezal Van Goghovi časť ucha – ušný lalok. Lalok potom Van Gogh daroval svojej obľúbenej prostitútke. Podľa policajného vyšetrovania si ale lalok odrezal Van Gogh sám, tak to aspoň vyšetrovateľom tvrdil. Podľa niektorých historikov to ale tvrdil preto, aby svojmu priateľovi – Gauguinovi, nespôsobil problémy so zákonom.
Vikingské helmy
Často sme zvyknutí, že vikingovia sú zobrazovaní s rohatými helmami na hlavách. Avšak historici a archeológovia stále nemôžu vysloviť jednoznačný názor, aký tvar mali helmy vikingských bojovníkov. Isté je, že helmy s rohmi vikingovia používali pri pohreboch, no historici sa domnievajú, že tieto helmy mali skôr rituálny význam a v reálnych bojoch ich nepoužívali.
Stonehenge
Stonehenge patrí k veľkým záhadám sveta a pravidelne sa objavujú rôzne alternatívne názory o tom, na čo vlastne slúžil. Jedno je však isté. Tieto starobylé megality boli v priebehu času rekonštruované a dokonca aj opravované. Jeden z najväčších zásahov prebehol počnúc rokom 1901, kedy William Gowland napravil niektoré spadnuté megality, pri ktorých hrozilo pád. Jeden kameň posunul napríklad približne o pol metra, čím ho stabilizoval. Popri tom realizoval aj rozsiahly archeologický výskum, ktorý priniesol cenné fakty o tejto pozoruhodnej pamiatke južného Anglicka.
Objavenie Ameriky
Ak by ste sa pýtali náhodných ľudí na otázku, kto objavil Ameriku, určite by ste sa stretli s odpoveďou, že to bol Krištof Kolumbus. To je pravda do určitej miery, keďže Kolumbus v roku 1492 objavil Ameriku v kontexte toho, že sa Európa dozvedela o existencii nového kontinentu. Avšak k prvému objaveniu Ameriky došlo oveľa skôr a boli to vikingovia už v 10. storočí. Podľa legendy, Ameriku objavil viking Leif Eriksson.
James Macpherson a Ossianove spevy
Škótsky básnik James Macpherson sa preslávil ako prekladateľ gaelskej básne Ossianove spevy z 3. storočia. Pravosť jeho prekladu však bola veľmi rýchlo spochybnená Angličanom Samuelom Johnsonom, ktorý tvrdil, že Macpherson našiel iba fragmenty starých textov a na základe nich vytvoril nové dielo. Keď bol Macpherson požiadaný, aby ukázal pôvodné rukopisy, tie nepredložil a doteraz neboli nájdené. Väčšina historikov sa preto prikláňa k Johnsonovmu názoru a považujú Macphersonov preklad za podvrh.
Napoleon a nos sfingy
Mnohí ľudia veria, že sfinga v Egypte nemá nos kvôli Napoleonovi, ktorý nariadil svojim vojakom, aby ho odstrelili. Ako to v skutočnosti ale bolo? Tento, aj ďalšie šokujúce mýty z dejepisu, ktorým mnohí ľudia stále veria nájdete v prvej časti tohto článku.
Pozri aj: Takto bude podľa aktuálnych predpovedí vyzerať človek o 1 000 rokov evolúcie
brightside.me
Nahlásiť chybu v článku