Foto: Wikimedia (David Monniaux)

brooklynskyfrajer / / Veda
Fakt, že človek zanecháva na planéte Zem ničivú stopu je nepopierateľný.

Naša sebeckosť sa ženie do krajných medzí, kedy za nami príroda, spoločne s jej obranným mechanizmom (evolúciou), nestíhajú. Ako sme sa dostali až sem? Podľa novej štúdie vedcov z univerzity v dánskom Aarhuse, sme vyhladili už toľko druhov cicavcov, že naša planéta bude potrebovať 3 až 5 miliónov rokov na zotavenie. A to tiež v tom najlepšom prípade.

Zem v súčasnosti vstupuje do šiestej éry masového úhynu. Predošlých päť zavinili prírodné katastrofy. V tomto prípade sa však nemáme na čo vyhovoriť. Všetky dôkazy smerujú proti nám. Vďaka ľuďom zvieratá zažívajú šok každý jeden deň. To čo je pre ne prirodzené, naše správanie absolútne popiera.

Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov upozorňuje, že do 100 rokov vyhubíme 99,9% kriticky ohrozených a 67% ohrozených druhov zvierat. Aj v tom najpozitívnejšom prípade by našej planéte trvalo milióny rokov, kým sa dá z nášho konania dokopy. A to by sme sa museli buď radikálne spamätať alebo Zem hromadne opustiť.

Editorial cartoon depicting Charles Darwin as an ape (1871).jpg
Wikimedia

Problém je, že evolúcia nestíha. Tá funguje ako obranný mechanizmus pre planétu. To čo za posledných 450 miliónov rokov stratila, dokázala pomocou evolúcie nahradiť. Kvôli ľuďom však stráca svoj náskok. Vedci z univerzity v Aarhuse skombinovali dáta vyhynutých druhov a informácie o tom, ako sa naša spoločnosť vyvíja. Ich výsledok je viac než zarážajúci a hrozivý.

Opäť pripomíname, že keď s touto úvahou pracovali, stále sa spoliehali na ten najviac optimistický scenár. Ak sa úhyn ohrozených druhov nezastaví v priebehu najbližších 20 až 100 rokov, zvieratá začnú miznúť tak rapídne, že po tomto období naša planéta celkom stratí svoju prírodnú diverzitu. A to je problém, ktorý sa týka každého z nás.

Mahout Ben riding an Elephant trek in the jungle of Khao Sok

Niektoré druhy sú pre správne fungovanie ekosystému dôležitejšie, ako iné. V súčasnosti je kriticky ohrozená aj populácia nosorožca ostronosého. Šanca, že slon africký to dotiahne až na 22. storočie, tiež predstavuje len 33%. Obrie bobry, leňochody či jelene, sú pre našu planétu minulosťou. Boli vyhladené pred tisíckami rokov a s nimi aj ich genetická informácia. Ešte stále však nie je prineskoro na to, aby sme túto genocídu zastavili.

sciencealert.com
0
Komentovať (0)