Zhruba 2 000 mincí zo zlata a striebra v hodnote približne 90-tisíc eur zmizlo počas vlámania do ďalšieho francúzskeho múzea – len niekoľko hodín po odvážnej krádeži časti francúzskych korunovačných klenotov v parížskom Louvri.
Ukradnuté mince pochádzajú z obdobia rokov 1790 až 1840 a sú súčasťou súkromnej mestskej zbierky. Objavené boli v roku 2011 počas rekonštrukcie budovy, v ktorej dnes múzeum sídli, uviedli miestne médiá podľa portálu BBC.
Incident sa odohral v múzeu venovanom filozofovi Denisovi Diderotovi v meste Landres na severovýchode Francúzska v nedeľu v noci. Keď sa v utorok ráno múzeum otvorilo, zamestnanci si všimli rozbitú vitrínu a privolali políciu.
Podľa vyhlásenia miestnych úradov boli mince vybrané s „veľkou odbornosťou“. Ide o ďalšiu lúpež, ktoré v posledných týždňoch postihli francúzske kultúrne inštitúcie.
Krádeže vo Francúzskych múzeách pribúdajú
Len minulý mesiac sa zlodeji vlámali aj do Prírodovedného múzea v Paríži, odkiaľ si odniesli šesť zlatých tehličiek v hodnote približne 1,5 milióna eur.
V septembri z národného porcelánového múzea v meste Limoges zmizli dve čínske porcelánové misy a váza v celkovej hodnote asi 6,55 milióna eur. Tieto predmety sa zatiaľ nenašli a nikoho nezadržali.
Najviac pozornosti si však získala lúpež v Louvri, kde zlodeji ukradli šperky v hodnote približne 88 miliónov eur. Gang maskovaných kriminálnikov prezlečených za údržbárov sa pomocou elektrického náradia a mechanického rebríka dostal do Apolónovej galérie na prvom poschodí najnavštevovanejšieho múzea na svete krátko po jeho otvorení v nedeľu.
Z Louvru hlásia obrovské bezpečnostné zlyhanie, riaditeľka chcela odstúpiť
Riaditeľka parížskeho múzea Louvre Laurence des Carsová v stredu priznala „hrozné zlyhanie“ zo strany inštitúcie v súvislosti s nedeľnou krádežou šperkov. Vyhlásila tiež, že pokrytie bezpečnostnými kamerami v okolí múzea nebolo dostatočné, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.
„Dnes zažívame v Louvri hrozné zlyhanie, za ktoré nesiem svoj podiel zodpovednosti,“ vyhlásila des Carsová. Riaditeľka tiež potvrdila, že ponúkla svoju rezignáciu, ktorú však francúzsky minister kultúry odmietol prijať.
Vo svedectve pred francúzskym senátom des Carsová uviedla, že Lourve má nedostatok bezpečnostných kamier v okolí múzea a ďalšie „slabé miesta“, ktoré odhalila nedeľná krádež.
Celkové kamerové pokrytie označila za „vysoko nedostatočné“.
„Zjavne nezahŕňa všetky fasády Louvru a, bohužiaľ, na strane Apolónovej galérie je jediná nainštalovaná kamera nasmerovaná na západ, a preto nezahŕňala balkón, ktorý bol súčasťou vlámania,“ vysvetlila des Carsová.
Štvorica páchateľov potrebovala na krádež ôsmich vzácnych šperkov vystavených v Apolónovej galérii len tri minúty a 58 sekúnd. Ďalšie plány im zrejme prekazila ochranka, informovala v stredu televízia BFM s odvolaním sa na nahrávku, ktorú má k dispozícii.
Za pomoci auta s hydraulickou plošinou pristaveného k budove Louvru zo strany nábrežia Seiny sa zlodeji predtým dostali na balkón a k oknu Apolónovej galérie.
Z miesta činu ušli na dvoch motorkách, no po ceste poodhadzovali alebo postrácali viacero predmetov, ktoré sú teraz v rukách vyšetrovateľov.
Vyšetrovatelia ako hypotézu zvažujú krádež na objednávku zberateľa. V tomto prípade by šperky pravdepodobne zostali nedotknuté, uviedla BFM.
Nie je podľa nej však vylúčená ani krádež pre objednávateľa, ktorého zaujíma len finančná hodnota drahých kameňov a vzácnych kovov. V takom prípade mohli byť šperky rozobraté na jednotlivé časti a predávané na maloobchodnom trhu.
Vyšetrovatelia zvažujú aj možnosť zahraničného zasahovania a destabilizačného plánu. Táto hypotéza však nie je primárna, najmä vzhľadom na profily osôb zadržaných pri iných nedávnych vlámaniach podobného charakteru v parížskych múzeách.
Pripúšťa sa aj, že ide o krádež spáchanú v prospech organizovaného zločinu – v takomto prípade by šperky mohli byť následne použité na pranie špinavých peňazí.
Nahlásiť chybu v článku